Jozef Hrdlička
BRATISLAVA - Február 1948 nebol podľa predsedu KSS Jozefa Hrdličku násilný ozbrojený puč, ako sa snažia verejnosť presvedčiť ponovembroví "víťazi", ale bol hlbokým a demokratickým revolučným procesom vyjadrujúcim vôľu drvivej väčšiny spoločnosti, uskutočneným s jej aktívnym súhlasom.
"Na tejto skutočnosti nič nezmenia ani niektoré momenty utilitaristického využívania mocenského aparátu KSČ, uplatňujúce sa predovšetkým v päťdesiatych a čiastočne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (pričom zahŕňali aj niektoré excesy), ani vonkajší tlak vtedajšieho vedenia ZSSR, ktorý viedol k opusteniu špecifickej československej cesty k socializmu a nekritickému prevzatiu sovietskeho modelu," uviedol pre agentúru SITA Hrdlička.
Podľa Hrdličku na tomto fakte nezmenia nič ani deformácie prvej formy socializmu, hlavne vykonštruované politické procesy a antihumánne formy mocenského tlaku použitého proti odporcom, ale i proti mnohým nevinným občanom, vrátane komunistov a stúpencov socializmu.
"K tomuto však musíme dodať, že mnohí zahraniční a taktiež domáci odporcovia socializmu a nimi zneužití dezorientovaní ľudia neuznali demokraticky prijaté riešenie februárovej krízy v roku 1948 a legitimitu socialistického zriadenia. V rozpore so záujmami väčšiny začali aktívny odpor. K jeho rôznym formám, ku ktorým patrili sabotáže, teror a ničenie spoločného majetku, sa dnes hrdo hlásia a požadujú, aby boli ich aktivity ocenené ako "tretí odboj"," zdôraznil Hrdlička.
Podľa neho aj oni nesú nemalú zodpovednosť za atmosféru a obete 50. rokov. "Spolu so svojimi mnohými novembrovými a ponovembrovými následníkmi nesú aj zodpovednosť za to, že nebolo možné pokračovať v ceste sociálnej spravodlivosti a že obnovená zbohatlícka elita a jej pravicová politická reprezentácia dnes vedú nemilosrdnú ofenzívu proti politickej slobode, životnej úrovni a sociálnym istotám väčšiny občanov," dodal.
Hrdlička upozornil, že je historickou skutočnosťou, že práve zásluhou februára 1948 boli z každodenného života československej spoločnosti odstraňované dovtedy bežné javy, akými boli hlad, bieda, neistota, vykorisťovanie a nedôstojný život pracujúceho človeka. "Vďaka socializmu sa radový občan dočkal osemhodinového pracovného času, bezplatného a pre každého dostupného vzdelania, kde rozhodovali schopnosti a nie peniaze. Bezplatná a kvalitná zdravotnícka starostlivosť sa stala samozrejmosťou každodenného života," uviedol.
Ak existuje v dejinách Slovenska obdobie zlatého veku, tak to boli podľa Hrdličku roky po februári 1948. "Je to obdobie 40. rokov, počas ktorých zažilo Slovensko rozvoj dovtedy nebývalých rozmerov," uviedol. Hlavné poučenie z tohto obdobia i zo samotného februára 1948 vidia komunisti v tom, že nová forma socializmu musí vznikať na overených teoretických i praktických základoch komunistického hnutia, musí mať demokratický a samosprávny charakter a opierať sa o aktívnu podporu a dôveru občianskej verejnosti.
Podľa Hrdličku na tomto fakte nezmenia nič ani deformácie prvej formy socializmu, hlavne vykonštruované politické procesy a antihumánne formy mocenského tlaku použitého proti odporcom, ale i proti mnohým nevinným občanom, vrátane komunistov a stúpencov socializmu.
"K tomuto však musíme dodať, že mnohí zahraniční a taktiež domáci odporcovia socializmu a nimi zneužití dezorientovaní ľudia neuznali demokraticky prijaté riešenie februárovej krízy v roku 1948 a legitimitu socialistického zriadenia. V rozpore so záujmami väčšiny začali aktívny odpor. K jeho rôznym formám, ku ktorým patrili sabotáže, teror a ničenie spoločného majetku, sa dnes hrdo hlásia a požadujú, aby boli ich aktivity ocenené ako "tretí odboj"," zdôraznil Hrdlička.
Podľa neho aj oni nesú nemalú zodpovednosť za atmosféru a obete 50. rokov. "Spolu so svojimi mnohými novembrovými a ponovembrovými následníkmi nesú aj zodpovednosť za to, že nebolo možné pokračovať v ceste sociálnej spravodlivosti a že obnovená zbohatlícka elita a jej pravicová politická reprezentácia dnes vedú nemilosrdnú ofenzívu proti politickej slobode, životnej úrovni a sociálnym istotám väčšiny občanov," dodal.
Hrdlička upozornil, že je historickou skutočnosťou, že práve zásluhou februára 1948 boli z každodenného života československej spoločnosti odstraňované dovtedy bežné javy, akými boli hlad, bieda, neistota, vykorisťovanie a nedôstojný život pracujúceho človeka. "Vďaka socializmu sa radový občan dočkal osemhodinového pracovného času, bezplatného a pre každého dostupného vzdelania, kde rozhodovali schopnosti a nie peniaze. Bezplatná a kvalitná zdravotnícka starostlivosť sa stala samozrejmosťou každodenného života," uviedol.
Ak existuje v dejinách Slovenska obdobie zlatého veku, tak to boli podľa Hrdličku roky po februári 1948. "Je to obdobie 40. rokov, počas ktorých zažilo Slovensko rozvoj dovtedy nebývalých rozmerov," uviedol. Hlavné poučenie z tohto obdobia i zo samotného februára 1948 vidia komunisti v tom, že nová forma socializmu musí vznikať na overených teoretických i praktických základoch komunistického hnutia, musí mať demokratický a samosprávny charakter a opierať sa o aktívnu podporu a dôveru občianskej verejnosti.
