ŽILINA - Pred dvomi rokmi sa stala udalosť, ktorá otriasla celým Slovenskom. Len 16-ročného Tomáša mala podľa súdu zavraždiť jeho rovnako stará kamarátka Judita. Prípad od začiatku sprevádza mnoho nejasností a aj chýbajúci motív odsúdenej.
Krajský súd v Žiline 20. mája potvrdil rozsudok Okresného súdu a na dlhých 12 rokov poslal mladú Juditu Kočnečnú za vraždu jej vtedy 16-ročného najlepšieho kamaráta Tomáša. Jeho telo našli záchranári v predizbe bytu Juditiných rodičov. Tomáš mal po celom tele neuveriteľných 49 bodných rán a Judita mala porezané ruky. Podľa telefonátu na linku 112, ktorý je zverejnený, ho mala oživovať až do príchodu záchranárov.
DEFINITÍVNE rozhodnutie! Pred súd sa opäť postavila Judita (18) za vraždu Tomáša (†16): Dlhé roky za mrežami!
Juditina verzia tragickej udalosti od začiatku bola taká, že v byte, kde trávila popoludnie s Tomášom, niekto zazvonil. Keď otvorila, mal tam byť muž, ktorý sa vydával za odpočtára elektriny. Ten mal zaútočiť na Tomáša a Judita ho mala brániť. Tejto verzii však súd neuveril. Podľa rozhodnutia, ktoré má k dispozícii sme.sk, to súd považoval za "detské klamstvo", ktorému uverili aj Juditiny rodičia.
"Odvolací súd nazerá na výpoveď obžalovanej ako na 'jednoduché detské klamstvo', ktorému uverilo nielen dieťa, ale aj jej rodičia, prejavujúc jej rodičovskú náklonnosť, podporu a lásku, poskytujúc jej aktívne obranu likvidujúcu dané fakty, dôkazy, osočujúcu orgány činné v trestnom konaní a súd,“ píše v rozhodnutí senát Krajského súdu v Žiline, ktorému predsedal sudca Vladimír Kurák.
Chýbajúci motív
Prečo však Judita vraždila? Na túto otázku chýba odpoveď doteraz. Neozrejmil ju ani odvolací súd. Podľa psycholóov a znalcov totiž Judita vraždila v afekte. Inak bola vyrovnaná, bezproblémová študentka.
"Obžalovaná ako šťastné mladé bezproblémové dieťa bola obklopená enormnou láskou svojich rodičov s črtami silného ochranárstva, ktorí jej súčasne nedokázali nič uprieť, mala dostatok všetkého, aktívne sa rozvíjala vo všetkých smeroch, nebola konfrontovaná so žiadnym materiálnym nedostatkom, nebola zvyknutá, že nedosiahne to, čo si zaumieni," píše sa v rozsudku. Podľa sudcov toto všetko formuje "silný egoizmus osoby a neschopnosť prehry".
Podľa súdu tak pri tejto kombinácii stačil len banálny problém k tomu, aby sa stalo takéto nešťastie. Juditina obhajoba však tvrdí, že Tomáš mal problémy s inými ľuďmi. Dokazovať to má aj konverzácia vtedajšieho Juditinho priateľa Jakuba s jeho kolegom. Tí si píšu aj o tom, že "Tomášovi zmaľujú ksicht" alebo naňho niekoho pošlú. Súd nevypočul ani chlapca, ktorý utekal od bytovky, v ktorej sa udalosť stala. Juditini rodičia sú presvedčení, že v prípade hrá rolu aj prominentný syn sudkyne.
Polícia však neskúmala ani telefón zavraždeného Tomáša, z ktorého by sa dalo zistiť, či sa mu niekto vyhrážal. Neskúmala ani telefón vtedajšieho Juditinho priateľa Jakuba. Isté však je, že chlapec, ktorého kamery zachytili utekať od Juditinej bytovky, je kamarátom Jakuba a miestnym užívateľom drog, ako aj dílerom. Niekoľko dní pred vraždou niekto poslal Matejovej mame video jej zdrogovaného syna.
Detské hádky?
Pravdou ale je, že Judita krátko pred vraždou Tomáša naňho nepísala pekné veci. Dokonca použila aj slová ako "ja ho zabijem". Písala aj o tom, že s ním v Londýne, kam mali letieť na druhý deň, nevydrží. Zábery z jej telefónu však ukazujú fotografie, na ktorých sú pár minút pred vraždou vysmiati. Jedia jablko a prezerajú si stránky o cestovaní či kvetoch.
Znalci sa nezhodli ani v rozmeroch nožov. Policajti dokonca pri prehliadke bytu jeden nenašli - ten, ktorý bol schovaný v zásuvke v Juditinej izbe. Priniesol ho až Juditin otec.
Telefonát z väzby
Zvláštny však je aj telefonát Judity z väzby svojej matke. Tá jej hneď na začiatku povie, že všetko sa stalo tak, ako si to pamätá a ako hovorila na začiatku. Judita je v tej chvíli zmätená a zdá sa, že si neuvedomuje, že telefonáty vo väzbe sú nahrávané. Aj táto nahrávka sa dostala na verejnosť.
Matka: „Juditka, ono sa to naozaj stalo, tak ako si myslíš, ako si to pamätáš:“
Judita : „Uhm. Počkaj, ako...
Matka: „A my to dokážeme.“
Judita: „Akože ako?“
Matka: „Úplne tak, ako si to hovorila na začiatku, inak sa to nemohlo stať.“
Judita: „Akože niekto tam bol?“
Matka: „Áno, ale teraz to už nechajme, je to tak a my to dokážeme.“ Judita: „OK.“
Judita má dnes 18 a pol roka a vo väzbe strávila dva roky. Po vyhlásení právoplatného rozhodnutia ju z väznice v Žiline presunuli do Ústavu na výkon trestu v Sučanoch. Ak si odsedí celý trest, na slobodu sa dostane ako 28-ročná. O podmienečné prepustenie môže požiadať v roku 2027 ako 24-ročná.
