BRATISLAVA - Núdzový stav sa môže skončiť aj bez toho, aby sa ním parlament zaoberal. Na ukončenie núdzového stavu je viacero možností, technicky by parlament už k tomu ani nemusel zasadnúť a skončil by sa uplynutím 20-dňovej lehoty potrebnej na súhlas poslancov s jeho predlžovaním. V takomto prípade by sa aktuálny núdzový stav skončil 18. mája. Vládou je schválený do 28. mája. Podľa slov Ondreja Dostála (SaS) a Juraja Šeligu (Za ľudí) by sa mal skončením núdzového stavu ukončiť aj zákaz vychádzania a zhromažďovania sa.
Núdzový stav upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Možno ho vyhlásiť najdlhšie na 90 dní. Zákon však dopĺňa, že "núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie" možno predĺžiť najviac o 40 dní, aj opakovane. Musí s tým však vysloviť súhlas NR SR, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženia.
"Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu," píše sa v zákone. Vyplýva z toho, že parlament by sa už nemusel núdzovým stavom zaoberať a 18. mája by sa skončil.
Dostál vysvetlil, že vidí tri možnosti na skončenie núdzového stavu. "Jedna je, že vláda sama rozhodne o tom, že sa končí núdzový stav. Čo by som považoval za najlepšie a najlogickejšie," povedal. V momente ako prezidentka SR Zuzana Čaputová podpíše novelu zákona o hospodárskej mobilizácii a táto nadobudne účinnosť, vláda má podľa neho nástroje na prijímanie opatrení hospodárskej mobilizácie bez núdzového stavu.
Ďalšia možnosť je podľa jeho slov, že NR SR v hlasovaní predlžovaní núdzového stavu nevysloví s týmto súhlas. Tretia možnosť je, že parlament k tejto veci ani nezasadne a núdzový stav jednoducho skončí uplynutím 20-dňovej lehoty. "Áno, je možné, že aj bez toho, aby sa tým NR SR zaoberala, tak 18. májom, 20. dňom od predĺženia sa skončí núdzový stav," potvrdil Dostál.
V súvislosti s vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upravujúcimi niektoré opatrenia poznamenal, že neexistuje priama súvislosť medzi zákonom o hospodárskej mobilizácii a zákonom o ochrane verejného zdravia. Práve v zmysle toho druhého sú vydávané vyhlášky. Vyhlášok sa podľa Dostála dotkne zrušenie núdzového stavu. "Ak sú vyhlášky, ktoré sú naviazané na rozhodnutie vlády o zákaze vychádzania, tie bude potrebné následne upraviť zo strany ÚVZ," ozrejmil.
Šeliga nevidí dôvod na predlžovanie núdzového stavu. "Hneď, ako podpíše prezidentka zákon, núdzový stav môže byť zrušený," uviedol. Odvoláva sa na ústavný zákon, ktorý hovorí, že ak parlament do 20 dní neschváli núdzový stav, automaticky sa končí. Rovnako si myslí, že parlament už nemusí k tomu vôbec zasadnúť. Pripomenul, že ešte predtým môže núdzový stav zrušiť vláda.
Vláda vyhlásila núdzový stav uznesením ešte 30. septembra minulého roka. Platil od 1. októbra na 45 dní. Následne ho kabinet viackrát predlžoval. Naposledy koncom apríla, keď odsúhlasil jeho predĺženie o 30 dní, teda do 28. mája.
Poslanci schválili zmeny pri opatreniach hospodárskej mobilizácie
Niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie budú môcť byť prijaté nielen v núdzovom stave alebo vo výnimočnom stave, ale aj v mimoriadnej situácii. Vyplýva to z novely zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Legislatíva umožní zachovať väčšinu opatrení hospodárskej mobilizácie aj v prípade, že by sa núdzový stav skončil. Plénum o novele rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Schválenie novej legislatívy vytvorí podľa predkladateľov predpoklady na skoršie skončenie sa núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné i v budúcnosti realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzového stavu a nebude preto nutné len pre ne vyhlasovanie núdzového stavu. Legislatíva taktiež odstraňuje niektoré zrejmé legislatívne nedostatky a reaguje na niektoré aplikačné problémy.
"Navrhuje sa v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú dosiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť viazanosť aj na mimoriadnu situáciu," uviedli koaliční poslanci v dôvodovej správe návrhu. Zároveň poukazovali na výrazný zásah do ľudských práv a slobôd v čase núdzového stavu.
"Výnimkou z doteraz realizovaných opatrení je pracovná povinnosť, tá bude naďalej viazaná aspoň na núdzový stav," doplnili poslanci. Zároveň sa má zachovať realizácia organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aspoň v núdzovom stave, teda nie v mimoriadnej situácii.
SaS víta širokú podporu parlamentu pre prijatie novely. "Sme radi, že nielen koaliční poslanci, ale aj opozícia sa stotožnila s naším návrhom nahradiť núdzový stav riešením, vďaka ktorému si ministerstvo zdravotníctva zachová všetky nástroje potrebné pre riadenie boja proti pandémii. Zároveň je správne, že nebudú obmedzované práva a slobody občanov. Verím, že núdzový stav je tým pádom na dlhšiu dobu za nami," uviedol Ondrej Dostál (SaS)
Minúta ticha za Ftáčnika
Poslanci Národnej rady (NR) SR si v piatok minútou ticha pripomenuli a uctili pamiatku zosnulého Milana Ftáčnika. Príhovorom si ho pripomenul podpredseda snemovne Juraj Blanár (Smer-SD), vyzdvihol jeho prínos v oblasti slovenskej štátnosti.
"Zomrel pre Slovensko veľmi významný človek, bývalý člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady, spoluzakladateľ našej štátnosti, poslanec NR SR, minister školstva a rovnako aj primátor hlavného mesta Bratislavy. SR by mu mala byť vďačná za jeho profesijný život, ktorý venoval v prospech rozvoja SR. Bol to skvelý a múdry človek, ktorého si chceme aj takto uctiť a zachovať v našej pamäti. Česť jeho pamiatke," uviedol Blanár.
Advokáti či exekútori budú môcť počas núdzového stavu voliť elektronicky
Advokáti, exekútori a notári budú môcť počas mimoriadnej situácie či núdzového stavu voliť a hlasovať elektronicky. Vyplýva to z vládnej novely zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament o návrhu rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
"Súčasná pandemická situácia neumožňuje zavedenie takéhoto prístupu k výkonu volebného alebo hlasovacieho práva formou zmeny interných predpisov komôr zriadených zákonom, preto je potrebné, aby sa táto možnosť zaviedla priamo zákonom," uviedlo v predloženom materiáli ministerstvo spravodlivosti.
Podmienky, za akých sa bude volebné a hlasovacie právo vykonávať, má určovať ten, kto voľbu alebo hlasovanie zvoláva či vyhlasuje. Malo by to byť na úvahe príslušnej komory, či túto právnu úpravu využije, konštatuje rezort.
Poslanci ukončili piatkové rokovanie skôr ako zvyčajne
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili piatkové rokovanie skôr ako zvyčajne. V závere ôsmeho rokovacieho dňa 28. schôdze prebrali návrhy na voľbu podpredsedu NR SR a predsedu sociálneho výboru. Schôdza bude pokračovať v utorok (18. 5.). Poslancov čakajú personálne voľby a tiež hlasovanie o novele Trestného poriadku upravujúcej lehotu kolúznej väzby. Diskusiu k tomuto návrhu už poslanci ukončili.
V utorok má plénum pokračovať aj v rokovaní o návrhu novely štátneho rozpočtu na tento rok. Vláda navrhuje o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Zrýchlený režim k novele štátneho rozpočtu kritizovala nielen opozícia, ale aj koaličná SaS. Tá avizovala, že skrátené legislatívne konanie nepodporí.
Z novely štátneho rozpočtu na tento rok vyplýva, že celkové výdavky štátneho rozpočtu majú byť tento rok vyššie o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur.
