BRATISLAVA – Plán obnovy a odolnosti SR v stredu schválila vláda s pripomienkami. Podľa predloženého materiálu ide o reformy a investície v hodnote takmer 6,6 miliardy eur. Najobjemnejší balík má ísť na zelenú ekonomiku, za ňou nasleduje oblasť zdravia. Ďalšími oblasťami sú efektívna verejná správa a digitalizácia, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie. Plán je potrebné oficiálne predložiť Európskej komisii (EK) do 30. apríla tohto roka.
Plán obnovy je súčasťou spoločnej reakcie členských štátov Európskej únie (EÚ) na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Reformy aj investície sa majú uskutočňovať v rokoch 2021 - 2026. Plán obnovy musí spĺňať určité požiadavky z európskej úrovne. Jeho súčasťou musia byť aj reformy a má byť v súlade s odporúčaniami, ktoré dala Slovensku EK. Na zelenú transformáciu musí ísť 37 % celkovej alokácie, na digitálnu 20 %. Plán obnovy má zároveň napĺňať princíp "do no significant harm", teda "výrazne nenarušiť".
Slovensko by podľa dokumentu malo čakať 66 ambicióznych reforiem. Patrí k nim reforma súdnej mapy, reforma riadenia vysokých škôl, modernizácia Policajného zboru, optimalizácia siete nemocníc či reforma NAKA. Medzi kľúčové reformy bola zaradená aj reforma verejnej osobnej dopravy, dôchodková reforma či reforma verejného obstarávania.
Rovnako by malo dôjsť k 66 veľkým investíciám. Smerovať majú napríklad do debarierizácie škôl, rozšírenia bezzásahového územia, obnovy rodinných domov, ale aj vodných tokov. Pribudnúť by mali dispečerizované úseky železničných tratí, ale aj nová cyklistická infraštruktúra.
Najväčšia suma pôjde do zelenej ekonomiky
Najväčšia suma z celkového balíka má ísť na oblasť zelenej ekonomiky, a to 2,3 miliardy eur. Oblasť zdravia má byť podporená sumou 1,5 miliardy eur. Oblasť efektívnej verejnej správy a digitalizácie by mala získať 1,1 miliardy eur. Na vedu, výskum a inovácie má ísť 739 miliónov eur.
Zelená ekonomika zahŕňa obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru v objeme 232 miliónov eur, adaptáciu na zmenu klímy v sume 159 miliónov eur či dekarbonizáciu priemyslu v hodnote 368 miliónov eur. Na obnovu budov má ísť 741 miliónov eur. Udržateľná doprava má byť zasa podporená sumou 801 miliónov eur.
V oblasti zdravia je necelých 1,2 miliardy eur vyčlenených na modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť a 105 miliónov eur na humánnu, modernú a dostupnú starostlivosť o duševné zdravie. Na dostupnú a kvalitnú dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť má smerovať 265 miliónov eur.
Z pohľadu vedy, výskumu a inovácií je 633 miliónov eur vyčlenených na efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií. Lákanie a udržanie talentov má dostať zdroje vo výške 106 miliónov eur.
Digitálne Slovensko by malo byť podporené sumou 615 miliónov eur. Zahŕňa to štát v mobile, kybernetickú bezpečnosť, rýchly internet pre každého či digitálnu ekonomiku. Oblasť efektívnej verejnej správy zahŕňa aj zlepšenie podnikateľského prostredia v hodnote 11 miliónov eur. Na reformu justície má smerovať 255 miliónov eur, na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochranu obyvateľstva zase 229 miliónov eur. Táto oblasť obsahuje aj komponent zdravé verejné financie.
Výsledkom medzirezortného pripomienkového konania (MPK) k plánu obnovy bolo celkovo 2529 pripomienok. Akceptovaných bolo 684, z toho 270 zásadných. Počet čiastočne akceptovaných predstavoval 370, z toho 258 zásadných. Úpravy po MPK zahŕňajú aj doplnenie subjektov sociálnej ekonomiky, detailnejšie doplnenie rovnosti žien a mužov či spresnenie environmentálnych opatrení. Precizovala sa tiež implementácia budovania kapacít materských škôl aj za pomoci Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Zároveň by sa mala zriadiť Rada vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR ako poradný orgán vlády.
Na vzdelávanie by malo ísť z plánu obnovy 892 miliónov eur
Na vzdelávanie by malo ísť z plánu obnovy 892 miliónov eur. Z toho na dostupnosť, rozvoj a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch 210 miliónov eur, na vzdelávanie pre 21. storočie 469 miliónov eur a na zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl 214 miliónov eur. Vyplýva to z plánu obnovy schváleného v stredu vládou.
V rámci dostupnosti, rozvoja a kvality inkluzívneho vzdelávania sa bude realizovať viacero reforiem. Na povinné vzdelávanie od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v škôlke od troch rokov by malo smerovať 142 miliónov eur. Ďalších 23 miliónov eur by malo ísť na definíciu konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov, model nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní.
Dôjsť by malo aj k reforme systému poradenstva a prevencie a zabezpečeniu systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov, k prevencii predčasného ukončovania školskej dochádzky, úprave F-odborov a podpore desegregácie škôl. Na kompenzačné opatrenia na zmierňovanie dôsledkov pandémie vo vzdelávaní pre žiakov základných a stredných škôl bolo vyčíslených 13 miliónov eur. Investovať by sa malo aj do odstraňovania bariér v školských budovách na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému vo výške 27 miliónov eur.
V komponente s názvom Vzdelávanie pre 21. storočie sa má preinvestovať 469 miliónov eur. Na obsahovú a učebnicovú reformu má smerovať 100 miliónov eur, na prípravu a rozvoj učiteľov a na nové obsahy a formy výučby 50 miliónov eur. Investovať 187 miliónov eur sa má aj na digitálne vybavenie škôl, učebnice na dištančné vzdelávanie či na prístup k internetu. Na dobudovanie školskej infraštruktúry je naplánovaná investícia vo výške 123 miliónov eur.
Zmenami prejdú aj vysoké školy, na ktoré je v rámci plánu obnovy v časti vzdelávanie určených 213 miliónov eur. Na investičnú podporu pri strategickom rozvoji škôl, zrekonštruované vysoké školy a internáty je naplánovaných 204 miliónov eur. Na reformu zavedenia systému periodického hodnotenia vedeckého výskumu identifikujúceho kvalitu vysokých škôl má ísť deväť miliónov eur. Reformou má tiež prejsť zmena financovania vysokých škôl, mal by nastať aj nový prístup k akreditácii vysokoškolského vzdelávania. Reforma je naplánovaná aj pri riadení vysokých škôl.
