KOŠICE - Uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca bolo v súlade s Ústavou SR a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR.
Predseda ÚS Ivan Fiačan zároveň potvrdil, že právny stav sa verdiktom súdu nemení. Vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu napadla na ÚS opozičná strana Smer-SD a jeho časti s prijatými opatreniami aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.
Podľa predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana a sudcu Martina Vernarského je po dnešnom rozhodnutí schválený núdzový stav a jeho predĺženie v súlade s Ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Tieto skutočnosti navrhol preskúmať generálny prokurátor Maroš Žilinka a tiež dávala podnet aj opozičná strana Smer-SD
Kritizované bolo aj obmedzenie práva užívať vlastný majetok v inom okrese (napríklad návšteva chaty), slobodu náboženského vyznania (obmedzenie účasti na bohoslužbách). Žilinka tiež tvrdí, že v núdzovom stave by mal byť primeraný rozsah obmedzení aj týchto základných práv a slobôd ustanovený v rozhodnutí vlády.
Podľa očakávania mali iný názor ministri aktuálnej vlády. Najmä minister obrany Jaroslav Naď. "Verím, že to bolo všetko v súlade s ústavou. Možno nám súd dá nejaké usmernenia smerom do podobných situácií v budúcnosti," povedal pred dnešným rokovaním vlády Naď. Podobne to vidí aj dezignovaný premiér Eduard Heger. Tvrdil, že predĺženie núdzového stavu je v záujme ochrany hospitalizovaných nevyhnutné.
ÚS musel vo veci rozhodnúť do desiatich dní od doručenia návrhu, teda do štvrtka 1. apríla. ÚS oba návrhy minulý týždeň spojil na spoločné konanie a zároveň ich prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Podľa záveru ÚS na celom území Slovenska je prítomná hrozba epidémie a v dôsledku toho je prítomné aj ohrozenie života a zdravia osôb. "Ústavný súd je toho názoru, že vláda preto disponovala náležitým skutkovým stavom pre prijatie napadnutého uznesenia a disponovala aj náležitým právnym základom, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti štátu," uviedol sudca spravodajca Martin Vernarský.
Aj v prípade podania generálneho prokurátora, ktorý mal zásadné námietky voči celoplošnému antigénovému testovaniu či zákazu cestovania do zahraničia na rekreačné účely, ÚS potvrdil ústavnosť opatrení. "Ústavný súd dospel k názoru, že výlučným, jediným kritériom pre posudzovanie obmedzení základných práv a slobôd v čase núdzového stavu je ich nevyhnutnosť vo vzťahu k závažnosti hrozby, ktorej čelíme a toto kritérium zavedené obmedzenia spĺňajú," povedal Vernarský. Rovnako podľa neho obmedzenia majú dostatočnú oporu v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu. "Testovanie je podmienkou pre uplatnenie výnimiek zo zákazu vychádzania a tým de facto prispieva k napĺňaniu toho kritéria nevyhnutnosti, ktoré ústavný zákon zavádza," doplnil sudca.
Predseda ÚS konštatoval, že zákon o bezpečnosti štátu ako základný dôvod opakovaného predĺženia núdzového stavu uvádza ochranu života a zdravia osôb v súvislosti s pandémiou. "To je základná ústavná hodnota, z ktorej aj ústavný súd musel vychádzať," zdôraznil Fiačan. Pripomenul tiež, že vláda má ústavnoprávnu povinnosť neustále prehodnocovať núdzový stav, jeho rozsah a trvanie i prijaté opatrenia. K nálezu ÚS pripojili čo do výroku a odôvodnenia odlišné stanoviská sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka. "Kolegovia považujú napadnuté uznesenie za neodôvodnené, nedostatočne komunikované, čo podľa ich názoru je ústavnoprávny problém, najmä v časti rozsahu a trvania núdzového stavu," dodal Fiačan.
