BRATISLAVA - Zákaz verejných bohoslužieb a obradov v kostoloch predstavuje neoprávnený zásah do slobody náboženského vyznania a viery. Tvrdí to predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ i ďalších deväť osôb verejného života. V tejto súvislosti podali podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR. Opierajú sa pritom o rozhodnutie vlády predĺžiť núdzový stav o ďalších 40 dní.
"Desať predkladateľov reprezentuje rôzne oblasti verejného života, rozmanitosť profesií i vierovyznaní. Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú a verejnú záležitosť," uviedol Figeľ. Ďalej vyhlásil, že protiepidemické opatrenia musia rešpektovať ústavnosť a zákonnosť počas krízy i s ohľadom na budúcnosť.
Generálna prokuratúra (GP) SR potvrdila doručenie podania. "Vec je momentálne v štádiu zabezpečovania podkladov pre meritórne posúdenie veci. Ďalšie informácie poskytneme neskôr," potvrdil hovorca GP SR Dalibor Skladan.
Podnecovatelia argumentujú článkom 24 Ústavy SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie/vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou či zachovávaním obradov, tvorí súčasť slobody náboženského vyznania a viery," zdôraznili v podnete.
Argumentujú, že s ohľadom na existujúci právny stav nie je možné uznesením vlády a vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR obmedziť slobodu náboženského vyznania a viery nemožnosťou účasti na verejných bohoslužbách či obradoch. "Okrem toho zákaz konania bohoslužieb či iných obradov ako hromadného podujatia vyplýva z označeného ustanovenia vyhlášky iba všeobecne, čo odporuje požiadavke na jeho jasnosť a presnosť," spresnili. Medzi podpísanými sú Štefan Bučko, Božidara Turzonovová, Bohdan Hroboň, Róbert Letz či Juraj Šúst.
