BRATISLAVA - Ani farmaceutický sektor nebude víťazom v koronakríze. Sektor zápasí s poklesom dopytu, tlakom na presun výroby aj prerušením klinických štúdií. Vyplýva to z analýzy Coface. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Analýza priblížila, že na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že odvetvím, ktoré z koronakrízy vyjde ako "víťaz", je farmaceutický priemysel. Podľa analýzy je skutočne farmaceutický sektor jedným z najodolnejších, ale jestvuje celý rad faktorov, pred ktorými Coface varuje.
"Ide napríklad o pokles dopytu po celom rade liekov v dôsledku obmedzenia „necovidovej“ zdravotnej starostlivosti, spomalenie či zastavenie klinických štúdií vinou pandémie, tlak na znižovanie cien zo strany vlád i verejnosti a, samozrejme, i záujem európskych štátov zmeniť doterajšie dodávateľské reťazce vo farmácii a vrátiť výrobu kľúčových účinných látok na svoje územie. Ako najrizikovejšiu časť farmaceutického odvetvia Coface identifikoval distribútorov – veľkoobchod a lekárenské reťazce," uviedol Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Farmaceutický sektor je podľa analýzy pandémiou zasiahnutý miernejšie než ostatní hráči. Je to vďaka tomu, že farmaceutická produkcia hrá zásadnú úlohu pri liečbe závažných chorôb. V neposlednom rade firmy z odvetvia farmácie môžu ťažiť aj z toho, že vysoké náklady spojené s výskumom a vývojom vytvárajú bariéry pre vstup nových hráčov.
"Možno to bude znieť paradoxne, ale pandémia ovplyvnila sektor farmácie aj negatívne. Hlavne odbytištia týchto firiem zaznamenali pokles vinou protipandemických opatrení. Dopyt po liekoch poklesol na hlavných trhoch (EÚ, USA, Čína) najmä v nemocniciach, a to vinou zníženia počtu pacientov, keď sa mnohí vyhýbajú hospitalizácii i ambulantnej starostlivosti, pretože majú strach z infekcie," povedal Čarný.
Pre odvetvie farmácie nie je podľa analýzy dobrou správou ani tvrdý dopad pandémie na väčšinu klinických štúdií. Lockdown v krajinách prinútil vedecké tímy spomaliť klinické štúdie a lekárske regulačné orgány znížili tempo ich schvaľovania. K narušeniu štúdií došlo i vinou neochoty pacientov zaradiť sa do nich. "Napríklad v USA sa prerušilo približne 80 % všetkých štúdií nesúvisiacich s COVID-19," spresnil Čarný.
Pandémia sa podľa Coface negatívne podpísala aj na pretrhnutí globálneho dodávateľského reťazca. Kríza COVID-19 odhalila nadmerné spoliehanie sa sveta na čínsku produkciu, ktorá je chrbtovou kosťou farmaceutickej výroby. Preto veľký počet štátov a ich vlád, vrátane popredných ekonomík, ako sú USA a EÚ, uvažuje o reorganizácii globálneho farmaceutického dodávateľského reťazca a o premiestnení kľúčových častí výroby na svoje územie.
Podľa analýzy nové terapeutické prípravky prichádzajúce na trh, ktoré sú často určené na liečbu potenciálnych smrteľných alebo chronických chorôb, prispievajú k rastu cien liekov na globálnej úrovni. V Európe okrem toho vyšší verejný dlh, spôsobený podpornými opatreniami prijatými počas boja proti pandémii, mohol podľa Coface viesť k zníženiu výšky úhrad pri niektorých liekoch. Súčasne sa objavujú ďalšie stratégie vlád voči celému farmaceutickému sektoru, ktoré sa však v súčasnosti javia ako ťažko uskutočniteľné.
Podľa Coface najrizikovejším segmentom vo farmaceutickom sektore sú distribútori vrátane veľkoobchodov a lekárenského reťazca. Tí totiž nesú plnú ťarchu zníženia cien, ktoré požadujú verejní aj súkromní platcovia. Pritom majú vysoké fixné náklady – vzhľadom na ich husté a špecializované distribučné siete, ktoré sa musia vyrovnať napríklad s tým, že niektoré lieky je potrebné doručiť rýchlo, bez ohľadu na miesto určenia, pri dodržaní prísnych štandardov zaobchádzania.
