BRATISLAVA – Šiesteho marca uplynul presne rok, odkedy sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy novým koronavírusom. Na tento moment si živo pamätajú aj pracovníci laboratória Národného referenčného centra (NRC) pre chrípku na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorí ho identifikovali. V súvise s príbehom o začiatkoch testovania v našich laboratóriách prinášame video o vývoji pandémie na Slovensku.
Vlani v marci si v laboratóriu NRC viacnásobne potvrdili pozitivitu vzorky na nový koronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie covid-19, než o tom upovedomili hlavného hygienika Jána Mikasa. „Hneď ma zaujímalo, ako sa pacient má, keďže už bol hospitalizovaný. Boli to časy, keď vzoriek nebolo tak veľa, a tak som s pacientom osobne telefonoval. Informoval som o prvom potvrdenom prípade vtedajšieho premiéra a oznámili sme to verejnosti,“ opisuje sled udalostí Mikas.
VIDEO Vývoj pandémie na Slovensku od ohlásenia prvého prípadu nákazy novým koronavírusom
Aj dnes, keď je vzoriek neporovnateľne viac, v laboratóriu stále vidia za vzorkami jednotlivcov. Kontakt s vonkajším svetom nestratili, pretože ak sa ľuďom z rôznych dôvodov nedarí dostať k výsledku, častokrát telefonujú aj priamo do NRC. „Na začiatku sme nepredpokladali, že sa postupne s touto diagnostikou stretne väčšina obyvateľstva, a že bude tak masová. Vychádzali sme zo skúseností z predošlých epidémií koronavírusov, SARS a MERS, že pôjde o niekoľko importovaných prípadov zo zahraničia. Nepredpokladali sme, že z toho nakoniec bude pandémia,“ spomína Edita Staroňová, vedúca Národného referenčného centra pre chrípku.
Prvé vzorky putovali do Berlína
Prvá podozrivá vzorka, ktorá mohla obsahovať vírus SARS-CoV-2, dorazila na Mikasov úrad ešte 22. januára 2020. V tomto čase sa diagnostika len pripravovala a laboratórium ešte nedokázalo vzorky spoľahlivo analyzovať. Úplne prvé vzorky odobraté na Slovensku preto putovali do Charité v Berlíne, ktoré je referenčným laboratóriom pre diagnostiku koronavírusov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
„Toto berlínske laboratórium pod vedením profesora Christiana Drostena vyvíjalo prvú diagnostiku na koronavírusy a poskytlo ju partnerským laboratóriám po celom svete. Na základe tohto WHO protokolu sme postupovali aj my,“ vysvetľuje doktorka Staroňová.
Práve Staroňová spolu s doktorkou Elenou Tichou zohrali kľúčovú úlohu v zavádzaní diagnostiky v našom laboratóriu. Komunikovali s Berlínom a spolu s doktorkou Janou Gőczeovou z Laboratória molekulárnej diagnostiky ÚVZ SR ako prvé rozbiehali diagnostiku covidu-19 na Slovensku.
„V laboratóriu máme mnohoročné skúsenosti s prácou s infekčným materiálom. Spočiatku sme mali zdravý rešpekt, ale vyšetrovanie vzoriek podozrivých na prítomnosť SARS-CoV-2 sa pre nás rýchlo stalo rutinou,“ uviedla Tichá z NRC pre chrípku. Rizika nákazy pri práci so vzorkami sa neobáva. „Všetko je zabezpečené. Vzorky sú v inaktivačnom médiu a používame všetky potrebné ochranné pomôcky,“ dodala odborníčka.
Prečo "chrípkari" dohliadajú aj na COVID?
Na prvé počutie môže znieť zvláštne, že sa koronavírusom zaoberá NRC pre chrípku, veď covid-19 je predsa spôsobený odlišným typom vírusu. Toto rozhodnutie však bolo vzhľadom na okolnosti úplne prirodzené. „Začiatkom roka 2020 totiž okolo WHO neexistovala potrebná sieť pracovísk zameraných špeciálne na koronavírusy. Prirodzeným a najrýchlejším riešením preto bolo, aby práve národné referenčné centrá pre chrípku začali automaticky riešiť aj covid-19, keďže tiež ide o respiračné vírusové ochorenie,“ vysvetlil hlavný hygienik SR.
Pri diagnostike ide v princípe o klasickú RT-PCR metódu. V rámci siete WHO sme dostali špeciálny protokol. „V ňom boli zverejnené sekvencie primerov, ktoré sú cielené práve na patogén spôsobujúci covid-19. Primery dokážu zachytávať špecifickú oblasť daného vírusu vo vzorke a na základe toho možno u pacienta diagnostikovať ochorenie. Ich syntéza trvá okolo jedného až dvoch týždňov a zvyšok potrebných chemikálií sme už mali v laboratóriu,“ doplnila Staroňová.
V priebehu dvanástich dní od prvej podozrivej vzorky sa podarilo spustiť diagnostiku už aj priamo v NRC. „Prvýkrát sme vyšetrovali vzorky priamo u nás 3. februára 2020. Vedeli sme, že skôr či neskôr pacienta zachytíme a ochorenie sa potvrdí aj na Slovensku,“ hovorí vedúca NRC pre chrípku
Odborníci vytvorili sieť aj do budúcnosti
Pri budovaní efektívnej diagnostiky bolo najnáročnejšie nastaviť laboratórium tak, aby dokázalo reagovať na ohromný dopyt. Tak, aby sa z pôvodne nadstavbovej činnosti stala rutina. „Na takto veľký každodenný objem vzoriek sme zo začiatku neboli nachystaní. Bolo potrebné laboratórium dovybaviť, aby sme ich stačili spracovať v personálnom obsadení, aké máme,“ tvrdí Staroňová s tým, že s riešením museli prísť ihneď. NRC totiž bolo v marci na diagnostiku samo, vzorky pritom bolo nutné diagnostikovať masovo a rýchlo.
„Nikdy predtým sme takýto nápor nezažili. Aj keď si spomenieme na pandémiu chrípky v rokoch 2009 a 2010, nebolo to ani zďaleka takéto, v porovnaní s dneškom sme diagnostikovali možno desatinu vzoriek. Vtedy chodili denne desiatky vzoriek, teraz chodia denne stovky,“ vysvetľuje odborníčka vážnosť situácie, v ktorej sa odrazu ocitli.
Postupne sa však pridali aj prvé tri regionálne úrady v Košiciach, Trenčíne a v Banskej Bystrici. V polovici apríla sa začali pripájať aj súkromné laboratóriá. Do diagnostiky sa zapojili už aj regionálne úrady v Komárne, Nitre, Poprade a v Žiline.
Hektický a extrémne vyčerpávajúci rok, ktorí majú za sebou pracovníci našich laboratórií, však priniesol viac než efektívnu a spoľahlivú diagnostiku. „Nadviazali sme nové spolupráce, spoznali sme sa so štátnymi a súkromnými laboratóriami, ako aj s vedcami. Niežeby sme o sebe predtým vôbec nevedeli, ale pred pandémiou si mnohé laboratóriá v princípe navzájom konkurovali. Teraz sme museli všetci začať spolupracovať. Dnes už je sieť medzi laboratóriami vytvorená a ak by sa niekedy v budúcnosti objavilo nové ochorenie, dokážeme opäť spolupracovať,“ zhodnotila Staroňová.
Mutácie sú ďalšou výzvou
Nadviazané partnerstvá nestrácajú význam ani po roku od začiatku pandémie. Po zvládnutí diagnostiky vírusu čelíme novej výzve v podobe jeho mutácií.
Úrad verejného zdravotníctva spolupracuje s Vedeckým parkom Prif UK a Virologickým ústavom BMC SAV, kde sa vybrané vzorky sekvenujú a súčasne aj so zahraničnými laboratóriami, ktoré nám rovnako ponúkli výpomoc pri sekvenovaní. „Spoločnými silami sa snažíme utvoriť podrobnejší prehľad o tom, aké varianty vírusu cirkulujú na území Slovenska. Medzičasom nastavujeme procesy tak, aby bol úrad schopný vírusy čo najskôr sekvenovať samostatne, priamo vo svojich laboratóriách,“ dodal ÚVZ SR.
