BRATISLAVA - Ministerstvo dopravy trvá na svojom stanovisku, že nemôže pomôcť dopravným podnikom na Slovensku kompenzovať výpadok ich príjmov spôsobený pandémiou nového koronavírusu. Rezort tvrdí, že nie je objednávateľom mestskej hromadnej dopravy (MHD) a tento segment dopravných služieb ani nereguluje.
Objednávateľmi sú podľa ministerstva priamo mestá či obce, kde sú tieto MHD zriadené. "Ide o dopravné podniky mesta, kde ministerstvo dopravy nemá žiadne akcie/podiel, preto nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené finančné prostriedky na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD," uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku v utorok (2. 3.) zverejnili vyhlásenie, kde varujú pred štrajkovou pohotovosťou. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu finančne pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou. Zamestnanci tak vyjadrili nesúhlas so stanoviskom ministerstva dopravy, ktoré vyhlásilo, že nemôže pomôcť prevádzkovateľom MHD.
Prevádzkovatelia MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina 19. februára upozornili, že situácia vo verejnej doprave je po januári kritická a bez pomoci od štátu môže prísť k rušeniu liniek a k prepúšťaniu.
Výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy označili za enormný, a preto predseda predstavenstva Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martin Rybanský dostal poverenie rokovať s príslušnými ministerstvami o možnej forme štátnej pomoci pre verejnú dopravu. Napríklad výpadok tržieb Dopravného podniku Bratislava, 29. najväčšieho zamestnávateľa na Slovensku, sa od začiatku koronakrízy vyšplhal na 21 miliónov eur.
ZMOS: Ak štát nepomôže, hrozí im privatizácia
Ak štát finančne nepomôže dopravným podnikom, ktoré prevádzkujú MHD, vykryť výpadok príjmov spôsobený pandémiou nového koronavírusu, hrozí ich postupná privatizácia súkromnými firmami. Uviedol to ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák na margo stanoviska ministerstva dopravy, ktoré tvrdí, že nemôže finančne pomôcť prevádzkovateľom MHD.
"Otvorene musíme povedať, že už máme skúsenosti z minulosti. Napríklad, keď na mestá prešli zadlžené štátne nemocnice. Pol roka nato umožnila novela exekútorského zákona, že exekútor môže siahnuť na majetok samospráv. A tak mali mestá dilemu, či zobrať úver, splatiť dlh za štát alebo predať to pod tlakom exekútora súkromníkovi," priblížil Kaliňák.
ZMOS deklaruje, že na problém poukazuje pomerne dlho a napriek vyjadreniam podpory zo strany niektorých členov vlády doposiaľ nebola naformulovaná komplexná pomoc. "Musíme si uvedomiť, že problém neriešením môže znásobiť ďalšie," upozornil Kaliňák. Združenie už v apríli 2020 žiadalo štát o podporu komunálnych firiem s tým, že ide o štandardné podnikateľské subjekty a vzťahujú sa na ne všetky práva a povinnosti ako na ostatné firmy.
"Avšak v pozícii podanej pomocnej ruky sú na druhej koľaji. A to napriek tomu, že v mestách a obciach zabezpečujú verejnoprospešné činnosti, pomáhajú udržiavať zamestnanosť, garantujú kvalitu verejných služieb a rovnako ako ostatné podnikateľské subjekty striktne postupujú podľa Obchodného zákonníka so všetkými rizikami s tým spojenými," upozornil v tom čase ZMOS.
