Nedeľa22. december 2024, meniny má Adela, zajtra Nadežda, Naďa

Dnešné rokovanie vlády: Na programe má výročnú správu o členstve Slovenska v EÚ za rok 2020

Ilustračné foto Zobraziť galériu (5)
Ilustračné foto (Zdroj: Topky/Maarty)

BRATISLAVA - Vláda bude v stredu na svojom zasadnutí schvaľovať výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) za rok 2020. Rezort diplomacie v nej poukazuje aj na dôsledky pandémie ochorenia COVID-19, ktorá preverila súdržnosť a akcieschopnosť členských štátov, konkrétne napríklad pri repatriácii vyše 600.000 občanov EÚ, ktorí v dôsledku pandémie a reštrikcií uviazli po celom svete.

Vláda schválila výročnú správu o členstve SR v EÚ za rok 2020

Pandémia ochorenia COVID-19, ktorá znamenala aj pre Európsku úniu (EÚ) bezprecedentný test, bola súčasne príležitosťou demonštrovať solidaritu medzi členskými štátmi a akcieschopnosť Únie. Slovenská republika sa do tohto procesu úspešne zapojila. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na to poukazuje vo Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2020 a aktuálnych prioritách vyplývajúcich z pracovného programu Európskej komisie (EK) na rok 2021. Správu v stredu schválila vláda.

Rezort diplomacie upozorňuje na participáciu Slovenska pri repatriácii občanov EÚ, ktorí v dôsledku pandémie a reštriktívnych opatrení uviazli po celom svete. Celkovo išlo o vyše 600.000 osôb. SR v rámci tohto procesu repatriovala 6469 ľudí zo 110 krajín a území sveta. "Zároveň Slovensko pomohlo k návratu 618 občanov iných členských krajín EÚ späť do vlasti a naopak, členské krajiny EÚ pomohli pri návrate 631 slovenským občanom domov," uvádza rezort diplomacie.

V hodnotiacej správe približuje MZVEZ základné udalosti a momenty v jednotlivých oblastiach európskych politík, participáciu Slovenska na prebiehajúcich procesoch i postoj SR ku konkrétnym otázkam. Rovnako sa správa zaoberá prepojením európskych politík do národných stratégií i legislatívy. V tejto súvislosti správa uvádza, že v oblasti harmonizácie práva bolo v roku 2020 proti SR vedených 59 konaní, ktoré sa týkajú pochybení pri transpozícii európskych smerníc do slovenského právneho poriadku. Väčšina z konaní sa týkala neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam.

Dnešné rokovanie vlády: Na
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: SITA)

"Napriek nárastu počtu konaní (plus 11 oproti roku 2019) patrí SR dlhodobo k štátom s nižším počtom konaní o porušení zmluvy o fungovaní EÚ," upozornili predkladatelia materiálu. Dokument okrem bilancie roka 2020 definuje priority vyplývajúce z pracovného programu EK na rok 2021 – patria medzi ne agendy týkajúce sa digitálnej transformácie i adaptačných opatrení na zmenu klímy, ďalej sociálno-ekonomická obnova po pandémii, presadzovanie strategických záujmov EÚ vo svete, ale aj zvýšenie ochrany demokracie a detailnejšie zameranie na oblasť zdravotníctva.

Správa takisto uvádza odporúčania pri príprave národných priorít a ich presadzovania v rámci celkového smerovania európskych politík. Predkladatelia konštatujú, že okrem doterajšieho využívania zasadnutí medzirezortnej Komisie pre európske záležitosti je do budúcnosti žiaduce prehĺbiť európsku agendu aj prostredníctvom pravidelnej diskusie členov vlády k zasadnutiam Európskej rady, respektíve iným profilovým témam, rovnako tak intenzifikovať v tomto smere spoluprácu s národnou radou a lepšie využívať verejné konzultácie, ktoré EK pravidelne organizuje v procese vytvárania svojich politík.

Autori dokumentu zároveň pripomínajú, že úspešné presadzovanie záujmov SR ovplyvňuje aj schopnosť generovať a mobilizovať partnerov a podporovateľov. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že okrem regionálnych formátov, ako je V4 či Slavkovský formát, sa do popredia dostala potreba formovania krátkodobých tematických aliancií pri jednotlivých rozhodnutiach EÚ. "Ako napríklad negociovanie o podobe viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 v rámci Skupiny priateľov ambicióznejšej Európy," dodal rezort diplomacie.

SR sa naďalej hlási k záväzku vynaložiť v roku 2024 na obranu 2 percentá

Hoci v roku 2021 výdavky na obranu oproti roku 2020 poklesnú, SR sa naďalej hlási k záväzku vynaložiť na obranu postupným zvyšovaním v roku 2024 dve percentá z rozpočtu. Vyplýva to z návrhu Národného plánu vykonávania účasti SR v Stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie (PESCO) 2021. V stredu ho schválila vláda. Na základe aktualizovaného uznesenia vlády SR bude minister obrany prijímať opatrenia s cieľom plniť záväzky vyplývajúce z účasti SR v PESCO.

„Národný plán vykonávania účasti Slovenskej republiky v PESCO je dôležitý dokument, ktorý hodnotí pokrok Slovenska v rámci plnenia 20 záväzkov tejto spoločnej iniciatívy vo viacerých oblastiach,“ priblížil minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Na rokovanie vlády sa predkladá každoročne.

 Ako zdôraznil minister, úspešné plnenie záväzkov PESCO si vyžaduje úzku medzirezortnú spoluprácu. „Som preto naozaj vďačný za angažovanosť a spoluprácu kolegom z rezortov diplomacie, školstva, dopravy a hospodárstva. Ich súčinnosť je kľúčová pre ďalšie plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,“ dodal.

Tento rok majú výdavky na obranu predstavovať 1,75 percenta, teda asi 1,67 miliardy eur. O rok má prísť k zvýšeniu na 1,85 percenta, v roku 2023 na 1,9 percenta a v rokoch 2024 a 2025 na dve percentá. Na obstaranie obranných spôsobilostí smerovalo vlani 571,28 milióna eur, čo je o vyše 73 miliónov eur menej ako v roku 2019. "Pokles bol zapríčinený prebiehajúcou hospodárskou krízou, ktorá je výsledkom prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19," vysvetľuje ministerstvo obrany. S nižšou sumou 459,07 milióna eur sa ráta aj v roku 2021. Ďalšie roky by mali výdavky na tento účel rásť.

Dnešné rokovanie vlády: Na
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Topky/Vlado Anjel)

V roku 2020 pôsobila SR ako koordinátor PESCO projektu Nepriama palebná podpora (EuroArtillery). Zúčastňovala sa tiež na ďalších piatich PESCO projektoch a bola pozorovateľom v troch. Spoločne s ďalšími krajinami sa podieľala aj na spoločnom projekte ochrany proti kozmickému odpadu a bezpečnosti satelitov proti kolízii. Zapojila sa napríklad aj do iniciatívy Framework Nations Concept, kde by mala pokračovať aj v roku 2021.

Tento rok má vzniknúť aj nový strednodobý zámer prispievania SR do spoločne rozvíjaných spôsobilostí a iniciatív EÚ. Ďalšími záväzkami, ktoré sa v návrhu vyhodnocujú, je napríklad záväzok zabezpečiť väčšie úsilie pri spolupráci v oblasti kybernetickej obrany, vytvorenie databázy síl rýchlej reakcie či rozvíjanie interoperability ozbrojených síl.

V rámci programu na podporu obrany štátu si rezorty rozdelia 3,8 mil. eur

Nájdené mláďatá by sa v žiadnom prípade nemali chytať do rúk. Je potrebné sa čo najskôr vzdialiť. Mláďatá po kontakte s človekom strácajú svoj prirodzený pach a matka ich následne už nemusí prijať. Upozorňuje na to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Malým diviakom, káčatám a zajacom príchod na svet v mrazoch neublíži. "Samice zajaca poľného, ako aj srny nechávajú svoje mladé odložené a niekoľkokrát za deň sa k nim vracajú. Sú roztomilé, ale nie sú opustené," podotýka Daniel Hrežík z odboru komunikácie MPRV. Dodáva, že mama mláďat je niekde na blízku a prítomnosť človeka jej bráni vrátiť sa späť.

Hrežík poukazuje na mláďatá diviačej zveri, pri ktorých by mali byť ľudia mimoriadne obozretní. "Ich matka (bachyňa) sa vzďaľuje len zriedka a pravdepodobne je niekde veľmi blízko. V záujme ochrániť svoje potomstvo nebude váhať zaútočiť a môže človeku spôsobiť vážne zranenia," približuje. Obozretní by ľudia mali byť aj na prechádzke so psom. Mláďa nedokáže uniknúť ani sa brániť. Agrorezort preto odporúča, aby sa ľudia vyhli miestam, kde je vysoká pravdepodobnosť ich výskytu. Nemali by tiež púšťať svojho psa z dohľadu.

Dnešné rokovanie vlády: Na
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Topky/Vlado Anjel)

Národný rámec Konferencie o budúcnosti Európy má verejný i expertný pilier

Národná platforma Konferencie o budúcnosti Európy by sa mala orientovať na stimulovanie konštruktívnej diskusie o budúcnosti Európskej únie (EÚ) s dôrazom na slovenské regióny i odbornú analýzu a formuláciu slovenských odporúčaní pre sektorové oblasti európskych politík. Vyplýva to z návrhu koncepcie Konferencie o budúcnosti Európy v Slovenskej republike, ktorý v stredu schválila vláda.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ako gestor projektu definovalo v predloženom koncepte dva piliere národného rámca. Projekt MySmeEÚ, ktorého ťažiskom by mali byť verejné vystúpenia, diskusie a ďalšie komunikačné formy so zapojením širokých vrstiev spoločnosti, a Národný konvent o EÚ, ktorý by sa na expertnej úrovni venoval otázkam členstva SR v EÚ, pričom jeho výsledkom by mali byť odporúčania pre vládu SR ku konkrétnym európskym politikám.

Na účely realizácie Konferencie o budúcnosti Európy v SR alokoval rezort diplomacie vo svojom rozpočte sumu 80.000 eur na rok 2021 a 50.000 eur na rok 2022. Otváracia konferencia by sa mala uskutočniť v Banskej Bystrici, predpokladaný termín je 9. mája. Cieľom je zosynchronizovať spustenie národných i európskych aktivít.

Myšlienku Konferencie o budúcnosti Európy predstavila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom programovom zameraní v decembri 2019. Zámerom je vytvorenie inkluzívnej a otvorenej platformy pre občanov, osobitne mladých ľudí, občiansku spoločnosť, európske inštitúcie a členské krajiny s cieľom navrhnúť naratív pre EÚ v nadchádzajúcom období.

Ursula von den Leyenová
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: SITA/Francois Lenoir, Pool Photo via AP)

V štruktúrach EÚ pracovalo ku koncu roka 2020 približne 750 občanov SR

V štruktúrach Európskej únie a jej orgánoch pracovalo ku koncu roka 2020 okolo 750 občanov SR. Uvádza to Výročná správa o členstve SR v Európskej únii za rok 2020 a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2021. Dokument v stredu schválila vláda "Slovenskí občania pôsobia v EÚ vo vybraných inštitúciách na pozíciách administrátor, asistent, národný expert," spresňuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

V štruktúrach Európskej komisie pracuje 446 slovenských občanov, 19 z nich pôsobí na manažérskej pozícii. V rámci štruktúr Európskeho parlamentu je zamestnaných 202 Slovákov, 148 má trvalý pracovný pomer. Súčasťou Generálneho sekretariátu Rady je 76 slovenských občanov, vo výbore regiónov je 13 Slovákov. V rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pôsobí 21 občanov SR.

V Koncepcii štátnej politiky v oblasti športu sa nesplnilo 14 opatrení

Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu - Slovenský šport 2020 stanovila celkom 69 opatrení. Výsledkom je splnenie 19 opatrení, splnených čiastočne je 27, splnených čiastočne s oneskorením je šesť, splnené s oneskorením sú tri a nesplnených je 14. Vláda na svojom stredajšom rokovaní vzala na vedomie vyhodnotenie plnenia opatrení Koncepcie štátnej politiky v oblasti športu - Slovenský šport 2020.

Koncepcia mala predstavovať spoločný program nielen pre telovýchovnú a športovú sféru, ale zároveň aj pre celú spoločnosť, teda pre všetky zainteresované subjekty štátnej a verejnej správy, vedenie škôl a školských zariadení, najmä učiteľov telesnej výchovy, športové hnutia, ale aj politikov a médiá. "Koncepciou bolo vyhodnotené, že niektoré prístupy k riešeniu vybraných problémov v športe sa ukázali ako málo účinné, pretože boli jednostranné, čiastočné a veľakrát aj formálne, hlavne nedokázali osloviť celú spoločnosť a najmä kompetentných na rozhodujúcich pozíciách," uvádza sa v predloženom materiáli.

Ako nedostatok sa ukázala tiež skutočnosť, že na realizáciu viacerých opatrení vyplývajúcich z koncepcie neboli vyčlenené žiadne dodatočné finančné zdroje pre samotné ministerstvo školstva ani pre ďalšie participujúce subjekty. Od účinnosti zákona o športe, teda od 1. januára 2016, sa finančné zdroje určené na oblasť športu rozdeľujú v súlade s uvedeným zákonom.

"V konečnom dôsledku to znamená, že ministerstvo školstva reálne disponuje sumou zhruba päť miliónov eur, z ktorej nie je reálne naplniť realizáciu všetkých opatrení vyplývajúcich z koncepcie, a to aj napriek tomu, že niektoré povinnosti boli prenesené na športové zväzy a športové organizácie. Realizovanie opatrení vyplývajúcich z koncepcie negatívne ovplyvnili aj časté personálne zmeny vo vedení ministerstva školstva," vyplýva z materiálu. Zásahom do koncepcie bolo i prijatie zákona o športe.

Viac o téme: VládaProgramRokovanie BratislavaSlovensko
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu