BRUSEL - Členské krajiny EÚ vrátane Slovenska by mali mať v priebehu tohto roka dostatok vakcín proti COVID-19. Počas stredajšieho brífingu to uviedli vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko a poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS).
Hostia podujatia s názvom "Zlyhala Európa pri nákupe vakcín? Čo plánuje Brusel, aby ich mali Slováci v najbližších mesiacoch dostatok?", ktoré pripravila Kancelária EP v Bratislave, zároveň upozornili na potrebu čo najväčšej transparentnosti ohľadom kúpnych zmlúv, ktoré s výrobcami vakcín uzavrela eurokomisia. Miko pripomenul, že EK robí všetko pre nápravu situácie, ktorá vznikla okolo meškania vakcín po neplnení si zmluvných záväzkov zo strany výrobcov, vyvíja potrebný tlak a zároveň zaisťuje dodatočné dodávky od iných firiem. Zdôraznil, že obmedzenie vývozu vakcín mimo EÚ je iba dočasné riešenie, zavedené do konca marca v snahe zaistiť, aby farmaceutické firmy konali v súlade so zmluvnými podmienkami.
"Aj bez vakcín od (spoločnosti) AstraZeneca bude do konca augusta dodaných 500 miliónov vakcín, čo stačí na zaočkovanie 70 percent populácie, a ak bude schválená vakcína od Johnson & Johnson, tak až 600 miliónov vakcín," uviedol. A dodal, že hoci AstraZeneca dodá menej vakcín, ako sa očakávalo, svoje dodávky už upravila mierne nahor. Podľa jeho slov SR z celkového objemu pre EÚ dostáva podľa populačného kľúča 1,22 percenta vakcín. Spresnil, že len od firiem Pfizer/BioNTech a Moderna by SR mala dostať vyše sedem miliónov dávok, čo stačí pre 85 percent dospelej populácie.
Miko upozornil aj na cenovú politiku eurokomisie, ktorá s výrobcami vakcín rokovala už vlani a dohodla oveľa výhodnejšie ceny ako iné štáty, napríklad Británia či Izrael. Tie nakúpili "drahšie a menej". Upozornil aj na to, že v prípade EK možno hovoriť o dvoch typoch "predinvestícií" do farmaceutických firiem - do výskumu a vývoja, ale aj logistiky a čo najrýchlejšej výroby. Aj preto EÚ právom očakáva, že výrobcovia splnia svoje záväzky. Nicholsonová priznala, že vníma kritiku na adresu euroinštitúcií za spoločný nákup vakcín, podľa nej však menšie krajiny ako Slovensko z toho iba ťažia, lebo vakcíny už majú a za dobrú cenu. Uviedla, že kým USA a Británia sa poponáhľali a pri rokovaniach s výrobcami prevzali právnu zodpovednosť za účinky vakcín na seba, EÚ trvala na tom, aby túto zodpovednosť mali firmy. Aj preto boli rokovania pomalšie a dlhšie. "To vnímam ako správne aj z hľadiska euroskepticizmu a prieskumami naznačenej nedôvery časti európskej populácie v nové vakcíny," skonštatovala.
Maďarsko povolilo Sputnik V iba dočasne
Nicholsonová privítala kontrolu vývozu vakcín z EÚ, lebo to zaistí transparentnosť, a dodala, že za pomalosť očkovania v Únii môžu aj stratégie očkovania v samotných členských štátoch. Na otázku, či by EÚ mala schváliť ruskú vakcínu Sputnik V, obaja ocenili jej vysokú účinnosť a naznačili, že ruská strana musí dodať všetky potrebné podklady, ktoré bude vyžadovať Európska agentúra pre lieky (EMA). To môže byť časovo náročné, ak sa potvrdí, že testy tejto vakcíny boli iba na symptomatických osobách.
Miko spresnil, že Maďarsko povolilo Sputnik V iba dočasne, na základe núdzového režimu a s prebratím všetkej zodpovednosti za účinky vakcíny, čo nie je dlhodobé riešenie. Dodal tiež, že EÚ pri povoľovaní licencie pre vakcíny prihliada aj na to, či budú vyrábané na území Únie. Nicholsonová upozornila, že Rusko presadzovaním vakcíny Sputnik V môže zároveň vyvíjať aj snahy na zmierňovanie napätia s EÚ, ktoré sa vystupňovalo po odsúdení Alexeja Navaľného.
Nicholsonová aj Miko súhlasia s tým, že SR by podobne ako celá EÚ nemala okrem primárnej starostlivosti o vlastných občanov zabúdať na solidaritu a nevyužité vakcíny cez nástroj COVAX ponúknuť chudobnejším krajinám, napríklad v Afrike. Aby sa nestalo, že v nezaočkovanej časti sveta vzniknú zhubnejšie mutácie vírusu, voči ktorým zavádzané vakcíny už nebudú účinné.
