BRATISLAVA - Približne milión zamestnancov má od apríla dostať možnosť výberu medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie. O tieto zmeny v príspevku, ktorý dávajú zamestnávatelia na stravu svojim zamestnancom, sa už dlhý čas "vedie bitka". Hlavným dôvodom pre nahradenie gastráčov príspevkom je napríklad podľa strany Sloboda a Solidarita úspora poplatkov na strane podnikateľov.
Pravdou je, že viaceré firmy na tejto zmene zarobia milióny. Naopak, napríklad reštaurácie sa už dnes obávajú, že to môže ešte zhoršiť ich existenčné problémy spôsobené koronakrízou. Navyše ani pre všetkých zamestnancov nemusí byť zmena k finančnému príspevku zmenou k lepšiemu.
Jedným z hlasných zástancov zavedenia finančného príspevku sú veľké zahraničné obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku. Viaceré z nich hovoria o sume 15 miliónov eur, ktoré by im zostali, ak by ľudia u nich namiesto stravnými lístkami platili peniazmi. Tieto zahraničné reťazce pritom už dnes patria k jedným z najziskovejších firiem na Slovensku.
Rok 2020 bude pre zahraničné reťazce ešte ziskovejší, aj na úkor zanikajúceho gastrosektora. Presunuli sa k nim stovky miliónov eur z reštaurácií, ktoré spolu s inými obchodníkmi, a na rozdiel od obchodov s potravinami, museli zostať zatvorené a stratili zákazníkov. Ľudia jednoducho minuli stravné lístky kvôli zavretiu reštaurácií práve na nákup potravín. Gastrosektor už koncom roka hovoril o tom, že dôsledkom bol krach tisícok reštaurácií a prepustenie ich zamestnancov.
Reštaurácie krachujú, volajú po elektronizácii stravných lístkov
Reštaurácie pritom už dnes hovoria, že sa aj po odznení koronakrízy obávajú budúcnosti. Tisícky z nich už museli zatvoriť a z tých, ktoré ešte prežívajú, viac ako 90 % podľa prieskumu iniciatívy Pomoc pre gastro vníma svoju situáciu ako zlú až alarmujúcu. Po zavedení finančného príspevku budú ľudia viac hľadieť na eurá v peňaženke.
V súčasnosti je pritom na Slovensku približne 12 000 rôznych gastronomických prevádzok a zariadení, ktoré prinášajú obživu pre približne 50 000 ľudí a ich rodiny. Nezanedbateľný je aj ich príspevok k ekonomike, keďže sa na hrubom domácom produkte slovenskej ekonomiky podieľajú sumou zhruba 1,5 miliardy eur.
Spolu s tým, že ľudia si za rok, a možno aj rok a pol bez reštaurácií zvyknú míňať iba v obchodných reťazcoch, sa reštaurácie len ťažko zotavia a vrátia k týmto predkrízovým číslam. Aj preto reštaurácie, napríklad aj iniciatíva Pomoc pre gastro, volajú namiesto zavedenia finančného príspevku na stravovanie, ako alternatíve k stravným lístkom, po ich elektronizácii.
Ich hlas však je v porovnaní s veľkými korporáciami prirodzene slabší. Už v minulosti obchodné reťazce napríklad tvrdo bojovali pri prijímaní zákona o neprimeraných podmienkach, ktorý mal zlepšiť ochranu spotrebiteľa, zvýšiť nárok na férovejšie podmienky a kvalitnejšie potraviny či podporiť domácich výrobcov.
Nielen pre reštaurácie nemusí byť finančný príspevok dobrou zmenou. V súvislosti s pripravovanou novelou Zákonníka práce sa v médiách hovorí aj o sociálnych rizikách na strane zamestnancov, najmä o riziku nahrádzania časti mzdy finančným príspevkom.
