Minister zahraničných vecí Ján Kubiš
BRATISLAVA - Doterajšia podpora Lisabonskej zmluvy zo strany opozície bola len politickým manévrom, myslí si minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
Podľa neho opozičné strany sú absolútne nezodpovedné a hazardujú so záujmami občanov, keď žiadali, aby sa hlasovanie o Lisabonskej zmluve odložilo, kým sa nevypracuje kompromisný návrh tlačového zákona. „Vzhľadom na frustráciu z demokratickej straty moci je (opozícia) schopná hodiť za hlavu záujmy občanov Slovenska a stabilitu Európskej únie,“ povedal Kubiš v pléne počas rokovania o Lisabonskej zmluve.
Kubiša mrzí, že v prípade Lisabonskej zmluvy už nemôže hovoriť o politickom konsenze. Spýtal sa opozície, aký politický signál vysiela, keď zvolila takýto postup. „Je to škoda, je to pozícia, ktorá nás nectí a ktorá je veľmi zradná,“ uviedol Kubiš. Opozičných politikov obvinil z toho, že Európsku úniu chcú „opäť uvrhnúť do stavu nestability a sebaspytovania“. „Ďakujem pekne za také vlastenectvo a za také európanstvo,“ vyhlásil Kubiš. Podľa šéfa rezortu zahraničia Lisabonská zmluva je dobrou odpoveďou na zmarený ratifikačný proces tzv. euroústavy. Lisabonská zmluva podľa šéfa diplomacie Európsku úniu zmení na prehľadnejšie, demokratickejšie a dynamickejšie spoločenstvo. „Európska únia nie je a nebude žiadnym superštátom,“ povedal poslancom Kubiš.
Slovensko podľa Kubiša nemôže zostať osamotené v rámci Európskej únie. Myslí si, že musíme byť tímovým hráčom ostatných európskych krajín. Nie je výhodnejšie jednostranne blokovať rozhodovanie v únii. Minister zahraničných vecí vyzval poslancov, aby hlasovali za Lisabonskú zmluvu aj preto, že Slovensko sa zaviazalo podieľať sa na reformovaní únie.
Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Milan Urbáni sa pridal ku Kubišovej kritike opozície. Jej požiadavku označil za „lacný barter“. „Mne to pripadá, ako keby ste chceli bartrovať kolobežku s mercedesom,“ povedal Urbáni. Spájanie Lisabonskej zmluvy s tlačovým zákonom sa mu zdá neprimerané. Poslanec za KDH František Mikloško si myslí, že súčasná koalícia sa opila mocou. Premiérovi Robertovi Ficovi vyčíta, že nezorganizoval žiadny okrúhly stôl, kde by koalícia s opozičnými stranami diskutovala o Lisabonskej zmluve. Zároveň pripomenul, že bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda pred referendom o EÚ inicioval okrúhly stôl. „To je arogancia, vám chýba päť hlasov, tak ste si povedali, že, samozrejme, tu všetci padnú na zadok,“ dodal Mikloško. Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová povedala, že spojenie Lisabonskej zmluvy s tlačovým zákonom zo strany opozície vyhovuje kresťanským demokratom. „Spojenie je figový list, aby nebolo vidieť, že oni sú jednoznačne proti Lisabonskej zmluve,“ uviedla Tóthová.
Opoziční poslanci rokujú o Lisabonskej zmluve, hoci vládna koalícia neakceptovala ich požiadavku, aby sa hlasovanie o zmluve preložilo. Na schválenie zmluvy je potrebných minimálne 90 hlasov. Vládna koalícia disponuje 85 hlasmi. Reformná zmluva, tzv. Lisabonská zmluva, má umožniť efektívne fungovanie únie po tom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozširovanie európskeho bloku. Podpísali ju lídri krajín únie 13. decembra v hlavnom meste Portugalska.
Zmluva zoštíhľuje Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi štátmi.
Kubiša mrzí, že v prípade Lisabonskej zmluvy už nemôže hovoriť o politickom konsenze. Spýtal sa opozície, aký politický signál vysiela, keď zvolila takýto postup. „Je to škoda, je to pozícia, ktorá nás nectí a ktorá je veľmi zradná,“ uviedol Kubiš. Opozičných politikov obvinil z toho, že Európsku úniu chcú „opäť uvrhnúť do stavu nestability a sebaspytovania“. „Ďakujem pekne za také vlastenectvo a za také európanstvo,“ vyhlásil Kubiš. Podľa šéfa rezortu zahraničia Lisabonská zmluva je dobrou odpoveďou na zmarený ratifikačný proces tzv. euroústavy. Lisabonská zmluva podľa šéfa diplomacie Európsku úniu zmení na prehľadnejšie, demokratickejšie a dynamickejšie spoločenstvo. „Európska únia nie je a nebude žiadnym superštátom,“ povedal poslancom Kubiš.
Slovensko podľa Kubiša nemôže zostať osamotené v rámci Európskej únie. Myslí si, že musíme byť tímovým hráčom ostatných európskych krajín. Nie je výhodnejšie jednostranne blokovať rozhodovanie v únii. Minister zahraničných vecí vyzval poslancov, aby hlasovali za Lisabonskú zmluvu aj preto, že Slovensko sa zaviazalo podieľať sa na reformovaní únie.
Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Milan Urbáni sa pridal ku Kubišovej kritike opozície. Jej požiadavku označil za „lacný barter“. „Mne to pripadá, ako keby ste chceli bartrovať kolobežku s mercedesom,“ povedal Urbáni. Spájanie Lisabonskej zmluvy s tlačovým zákonom sa mu zdá neprimerané. Poslanec za KDH František Mikloško si myslí, že súčasná koalícia sa opila mocou. Premiérovi Robertovi Ficovi vyčíta, že nezorganizoval žiadny okrúhly stôl, kde by koalícia s opozičnými stranami diskutovala o Lisabonskej zmluve. Zároveň pripomenul, že bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda pred referendom o EÚ inicioval okrúhly stôl. „To je arogancia, vám chýba päť hlasov, tak ste si povedali, že, samozrejme, tu všetci padnú na zadok,“ dodal Mikloško. Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová povedala, že spojenie Lisabonskej zmluvy s tlačovým zákonom zo strany opozície vyhovuje kresťanským demokratom. „Spojenie je figový list, aby nebolo vidieť, že oni sú jednoznačne proti Lisabonskej zmluve,“ uviedla Tóthová.
Opoziční poslanci rokujú o Lisabonskej zmluve, hoci vládna koalícia neakceptovala ich požiadavku, aby sa hlasovanie o zmluve preložilo. Na schválenie zmluvy je potrebných minimálne 90 hlasov. Vládna koalícia disponuje 85 hlasmi. Reformná zmluva, tzv. Lisabonská zmluva, má umožniť efektívne fungovanie únie po tom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozširovanie európskeho bloku. Podpísali ju lídri krajín únie 13. decembra v hlavnom meste Portugalska.
Zmluva zoštíhľuje Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi štátmi.
