BRATISLAVA - O stoličku šéfa špeciálnej prokuratúry zabojujú štyria kandidáti. Všetci potrebujú mať previerku prísne tajné. Kým u troch kandidátov o ňu môže požiadať prokuratúra, Daniel Lipšic mal problém. Ako advokát o ňu sám požiadať nemôže. Pomohlo mu preto ministerstvo práce. Previerku dostal podľa niektorých expresne rýchlo, a to za niečo vyše dvoch mesiacov. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) toto tvrdenie odmieta.
So získaním previerky na 4. stupeň, teda "prísne tajné", pomohol Lipšicovi minister práce Milan Krajniak. Lipšic o ňu ako advokát nemohol kvôli diere v zákone požiadať sám. Podľa premiéra Igora Matoviča na tom nie je nič neštandardné. Previerku dostal Lipšic za niečo vyše dvoch mesiacov. U ostatných trvali dlhšie. NBÚ však popiera, že by bola previerka vybavená expresne rýchlo.
Diera v zákone
Zákon o voľbe špeciálneho prokurátora sa menil minulý rok. Oprávnené subjekty tak mohli do voľby nominovať aj neprokurátorov. Koalícia však zabudla v zákone na dôležitú vec. Podmienkou na kandidatúru je aj previerka na stupeň "prísne tajné", ktorú udeľuje NBÚ. "Požiadal by som si o previerku sám, keby mi zákon umožnil, aby som si o ňu ako advokát požiadal," povedal Lipšic pre Markízu. Poslanci chcú ešte tento rok zákon opäť otvoriť a nezrovnalosť upraviť.
Ponuka prišla vhod
Za všetko môže diera v zákone. Ten mu umožnil kandidovať, ale nie požiadať o previerku. Tento problém pomohol Lipšicovi vyriešiť minister práce Milan Krajniak, na čo upozornil denník Sme. Ešte vlani dostal Lipšic z ministerstva ponuku. Krajniak požiadal advokáta o externé poradenstvo. Keďže išlo o preskúmanie zmluvných vzťahov a trestno-právnej zodpovednosti v oblasti IT, je potrebná tá najprísnejšia previerka.
Lipšic dodal, že ide o veci týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a veci týkajúce sa telefonického operátora. "Keď som tú ponuku dostal, prišla vhod, keďže som v tom čase zvažoval kandidatúru na špeciálneho prokurátora," uviedol Lipšic, ktorý mal podľa vlastných slov ponuky aj z iných ministerstiev.
Rekordné rýchla previerka?
Krajniak preto požiadal o Lipšicovu previerku ešte v októbri. Preverovanie trvalo dva a pol mesiaca. Súčasťou bol aj bezpečnostný pohovor a podľa informácií denníka dostal Lipšic previerku na druhý deň po pohovore, teda začiatkom decembra. Pokiaľ by trvala previerka niekoľko mesiacov, nestihol by sa prihlásiť ako kandidát na post špeciálneho prokurátora. Prihlášky sa odovzdávali do 8. januára.
NBÚ však nemôže uviesť, kedy rezort práce požiadal o Lipšicovi previerku. "Informácia je takisto súčasťou bezpečnostného spisu, NBÚ sa k nej nemôže vyjadriť. Výkon bezpečnostnej previerky sa začína dňom doručenia žiadosti," napísal v stanovisku pre Topky hovorca úradu Peter Habara.
Oproti tomu, ako úrad bežne preveruje osoby je to krátky čas. Ostatní kandidáti na špeciálneho prokurátora boli preverovaný o niekoľko mesiacov dlhšie. Najkratšie, teda štyri mesiace, trvala previerka Petra Kysela. Išlo o jednu z celkovo štyroch previerok, ktoré absolvoval. Zaujímalo nás preto koľko trvala najdlhšia a najkratšia previerka na stupeň "prísne tajné". "Presnú hodnotu v dňoch vám povedať nemôžeme, neumožňuje nám to zákon, lebo informácie tohto typu sú súčasťou bezpečnostných spisov. Odhadom sú to približne 2 mesiace až 9 mesiacov. Aj to však platí iba v prípade, ak konanie nebolo zo zákona prerušené napríklad tým, že žiadateľ nespolupracuje s úradom," uviedol Habara.
NBÚ to odmieta
Previerky v takýchto prípadoch trvajú do šiestich mesiacov. Lehota sa môže predĺžiť do deviatich mesiacov. NBÚ však odmieta, že by bola previerka vybavená expresne rýchlo. "Medializovaná dĺžka previerky zodpovedá súčasnému časovému štandardu vykonávania bezpečnostných previerok na stupeň Prísne tajné," uvádza riaditeľ úradu Roman Konečný v stanovisku, ktoré zverejnili v utorok na stránke úradu. Priemerná dĺžka vybavovania tohto stupňa previerky bola v druhom polroku 2020 60 dní.
NBÚ pre Topky uviedol, že počet vykonaných previerok na stupeň Prísne tajné za rok 2020 je do dnešného dňa 279. "Tento údaj nie je finálny, lebo niektoré previerky z minulého roka ešte dokončujeme," uviedol Habara. "Vopred upozorňujem na to, že hodnota bude o niečo vyššia vo výročnej správe o činnosti Národného bezpečnostného úradu, ktorú predkladáme kontrolnému výboru parlamentu koncom jari 2021," dodal na adresu počtu previerok.
NBÚ uvádza, že na bezpečnostné previerky neexistuje univerzálny kľúč. "Každá bezpečnostná previerka sa posudzuje individuálne a niektoré naozaj trvajú aj výrazne dlhšie, pokiaľ je na to zákonný dôvod. Výkon previerky napríklad urýchľuje skutočnosť, že nie sú prieťahy pri zhromažďovaní podkladov od partnerských orgánov. Priemerná doba výkonu previerky, ktorá je uvedená v tabuľke a pri ktorej sú dodržané všetky zákonné procesy a postupy, je podobná dĺžke medializovanej previerky Daniela Lipšica," uviedol úrad.
Spolupráca i procesy sú efektívnejšie
Dôvodom boli aj efektívnejšie nastavené procesy či fakt, že previerky sa robia v posledných rokoch v dynamickejšom tempe. "Čo konštatoval aj Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ, ktorý je zložený z koaličných aj opozičných poslancov," konštatuje ďalej úrad. Lepšie funguje aj spolupráca s partnerskými orgánmi ako SIS, Vojenské spravodajstvo či polícia. Koľko teda trvalo, kým úrad dostal odpoveď od týchto orgánov v prípade previerky Daniela Lipšica? Tento údaj je tiež súčasťou bezpečnostného spisu a NBÚ sa k nej preto nemôže vyjadriť.
"V zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností sú štátne orgány a iné právnické osoby povinné predložiť úradu informácie pri bezpečnostnej previerke IV. stupňa (Prísne tajné) do piatich mesiacov od doručenia žiadosti o poskytnutie informácií," reagoval hovorca. Úrad však pripomína, že aj v tomto prípade ide o hornú zákonnú hranicu. "V spolupráci s partnerskými orgánmi vykonávame doslova tisíce bezpečnostných previerok rôznych stupňov ročne. Preto je v záujme všetkých zúčastnených strán vybaviť v tomto procese vzájomné dožiadanie o podklady dôsledne a zároveň rýchlo a efektívne. Je bežné, že nám podklady prídu napríklad do mesiaca," dodal hovorca.
Nikto do NBÚ nevolal
Ako ďalej vysvetľuje NBÚ, šesťmesačná lehota, ktorá bola interpretovaná ako zvyčajná dĺžka previerky, je pre 4. stupeň, teda prísne tajné, zákonnou lehotou, podľa potreby môže ísť aj o deväť mesiacov. "Je to horná hranica a zákonná povinnosť NBÚ urobiť a rozhodnúť o bezpečnostnej previerke. Ide v princípe o osobitné správne konanie ako ktorékoľvek iné, akurát v špecifickom režime," hovoria.
Úrad tiež odmieta, že by minister Krajniak alebo niekto iný zavolal do NBÚ, aby bola previerka vykonaná prednostne a expresne. "Neprebehla žiadna neštandardná komunikácia. Žiadosť a podklady prišli poštou, respektíve elektronicky, osvedčenie bolo takisto prevzaté štandardnou cestou ako pri každom inom správnom konaní," tvrdí Konečný.
S Krajniakom sa poznajú roky
Milan Krajniak a Daniel Lipšic sa poznajú dlhé roky a spája ich spoločná minulosť. Keď v rokoch 2010 až 2012 riadil Lipšic ministerstvo vnútra, Krajniak v rezorte pôsobil ako jeho poradca pre rómsku problematiku. Jeho kanceláriu vtedy riadil súčasný riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Všetci traja boli členmi strany KDH. Krajniak s Lipšicom zakladali aj hnutie NOVA. Ešte pred voľbami sa Krajniak vyjadril, že by si vedel predstaviť Lipšica ako ministra vnútra.
Previerky som dostal bez problémov aj predtým
Lipšic takisto potvrdil, že previerku dostal za niečo vyše dvoch mesiacov. Uviedol však, že v minulosti takisto dostal previerky bez problémov, a to aj za vlády Roberta Fica. "Dostal som bezpečnostnú previerku už v roku 2006 za vlády Roberta Fica. Moja práca, majetková práca, kontakty je pod verejným drobnohľadom možno 15 rokov. NBÚ nie je vedené nominantom tejto koalície, ja som previerky mal aj v minulosti bez akýchkoľvek problémov," uviedol.
Premiér na tom nevidí nič zlé
To, že o previerku požiadalo ministerstvo práce, potvrdil aj premiér na utorkovej tlačovej konferencii. Predseda vlády zdôraznil, že bezpečnostnú previerku nerobil minister Krajniak, ale dal ju Národný bezpečnostný úrad s tým, že o ňu požiadal Krajniak. "Nevidím na tom žiaden zásadný problém," podotkol Matovič. "Dal mu Krajniak previerku alebo Národný bezpečnostný úrad?" uviedol. Premiér dodal, že sa do voľby generálneho a špeciálneho prokurátora nestará, necháva to na koalíciu a poslancov.
Lipšic mohol na problém s previerkou poukázať verejne a včas
Organizácia Via Iuris vníma ako veľmi netransparentné, že sa informácie o probléme s kandidatúrou a bezpečnostnou previerkou Lipšica verejnosť dozvedá z médií. Lipšic podľa nej mohol na protirečivé a diskriminačné nastavenie podmienok kandidatúry verejne a dostatočne včas poukázať. Umožnil by tak prijať riešenie. Informovala výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. "Okolnosti získania previerky advokátom Danielom Lipšicom však za daných okolností vzbudzujú pochybnosti o záujme kandidáta konať za každých okolností transparentne," skonštatovala Batková.
Ako poznamenala v stanovisku, od špeciálneho prokurátora sa vyžaduje nezávislosť od politických predstaviteľov, nestrannosť, obhajoba verejného záujmu pred vlastnými záujmami a nepochybne aj prísne dodržiavanie právnych predpisov a postupov predpísaných zákonmi. Poukazujú pritom na veľkú nedôveru verejnosti v demokratické inštitúcie, zvlášť v orgány spravodlivosti.
Kandidátov vypočujú budúci týždeň
Verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom by malo byť 1. a 2. februára, voliť by sa malo na aktuálnej schôdzi parlamentu, no presný termín ešte nie je známy. Poslanci by po vypočutí mali nového šéfa špeciálnej prokurátori aj voliť. Pôvodne sa mala voľba konať neskôr. Dušanovi Kováčikovi mal mandát uplynúť až v máji 2021, no v novembri sa funkcie vzdal po tom, ako ho polícia obvinila zo zosnovania zločineckej skupiny a súd povolil jeho stíhanie vo väzbe.
Na 2. februára je zatiaľ naplánovaný rokovací deň schôdze, podľa šéfa Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka (OĽANO) je možné, že sa pre vypočúvanie rokovať nebude. Šéfom ÚŠP chcú byť štyria kandidáti - advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.
