BRATISLAVA - Po personálnej stabilizácii by mali na Najvyššom súde (NS) SR začať fungovať takzvané zjednocovacie senáty, ktorých cieľom má byť zjednocovanie judikatúry. Dôvodom je rozdielna rozhodovacia prax súdov. V rozhovore to uviedol predseda NS SR Ján Šikuta.
„Ide o jednu z mojich priorít. Problém je v tom, že NS SR je silne personálne poddimenzovaný odchodom veľkého množstva sudcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek,“ podotkol. Aj preto má v súčasnosti pred zriadením takzvaných zjednocovacích senátov prednosť rozhodovacia činnosť súdu.
Zriadenie senátov, ktoré by mali na starosti zjednocovanie judikatúry, prichádza do úvahy po 1. auguste 2021. „Až po tomto termíne bude úplne jasné, koľko sudcov zostane na našom súde a koľko ich odíde na nový Najvyšší správny súd SR,“ poznamenal. Potom sa podľa neho bude dať naplno naplánovať kompletné personálne zabezpečenie súdu.
So sudcami, ktorí neprejavia záujem o pôsobenie na Najvyššom správnom súde, bude Šikuta komunikovať o ich zaradení. „Sudcovia správneho kolégia, ktorí tu zostanú, budú môcť prejsť na iné kolégium. Zväčša na občianskoprávne, ktoré je povahou najbližšie správnemu súdnictvu,“ doplnil s tým, že aj títo sudcovia budú možno využití na obsadenie tzv. zjednocovacích senátov.
Každý sudca NS SR musí vykonávať sudcovskú činnosť. „Znamená to však, že by členovia budúcich zjednocovacích senátov mohli mať znížený nápad veci do ich senátu, keďže zjednocovacia činnosť im zaberie čas,“ ozrejmil.
Zjednocovacia činnosť je podľa neho jednou zo základných úloh NS SR. „Má pôsobiť ako zjednocovací prvok, pretože jeho rozhodnutia sú záväzné pre súdy nižších stupňov. Týmto spôsobom, takzvanou precedenčnou činnosťou, je možné dosiahnuť stav zjednotenia rozhodovacej činnosti,“ zdôraznil.
Veľký význam to má podľa neho vo zvyšovaní právnej istoty, aby bolo rozhodnutie sporu predvídateľné. „Typickým príkladom precedenčného rozhodovania je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, kde je judikatúra jednotná a túto úlohu tam má Veľký senát,“ povedal Šikuta.
