BRATISLAVA – Klimatológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pripomínajú naozaj mimoriadny prelom rokov 1978 a 1979 na Slovensku.
Keď sa povie "ochladenie", nemalej časti dodnes žijúcich obyvateľov slovenskej časti Československa na konci 70. rokov 20. storočia sa v spomienkach vynorí obraz a dôsledky "drastického" vpádu arktického vzduchu v prvý deň roku 1979. Prejavy a dozvuky silvestrovskej bujarosti sa vtedy v priebehu len niekoľkých hodín zmenili na pomerne dlho trvajúci stav akoby bojovej pohotovosti v celej krajine. Klimatológovia prinášajú stručné zhrnutie tejto jednej z najvýraznejších poveternostných udalostí modernej histórie v našom regióne.
Tvrdia, že v porovnaní s normálom 1961 – 1990 skončila meteorologická zima 1978/1979 ako celok na takmer celom území Slovenska teplotne normálna, pričom na veľkej časti Podunajskej nížiny s pričinením studeného januára. „Jej veľmi význačným symbolom sa však stalo extrémne ochladenie na prelome príslušných rokov, ktoré je v našom geografickom priestore vari najznámejšou a najlegendárnejšou udalosťou tohto druhu a zmenou počasia vôbec,“ skonštatovali odborníci. Možno podľa nich hovoriť o nezabudnuteľnej udalosti aj preto, že hneď prvým nápadným momentom zostáva jej symbolické načasovanie počas silvestrovsko-novoročných osláv.
Predpoklady na náhlu zmenu v počasí sa podľa skupiny klimatológov vytvorili už počas decembra 1978, ktorý bol v severovýchodnej Európe miestami až mimoriadne studený. „Naproti tomu juhozápadná časť Európy, najmä Pyrenejský poloostrov, bola teplotne nadnormálna. Takéto rozloženie teploty bolo spôsobené prevládajúcim meridionálnym prúdením,“ objasnili odborníci s tým, že kým do juhozápadnej Európy prúdil na prednej strane tlakovej níže nad východným Atlantikom teplý vzduch, do východnej a severnej Európy na zadnej strane tlakovej níže so stredom nad Novou zemou a severným Uralom studený arktický vzduch.
Teplotný kontrast medzi oboma časťami Európy v priebehu mesiaca stále rástol. „V závere decembra sa v dôsledku toho v oblasti strednej a západnej Európy vytvorilo výrazné teplotné rozhranie, ktoré oddeľovalo tieto dve rozdielne vzduchové hmoty. Studený vzduch niekoľko dní stabilne zotrvával takmer bez pohybu a bolo len otázkou času, kedy zaleje aj južnú polovicu strednej Európy,“ priblížili zo SHMÚ. „Určitú prekážku v jeho postupe na juh vytvárali aj severné hrebene Karpát a Českého masívu,“ dodali klimatológovia.
Na blížiacu sa prudkú zmenu počasia upozorňovali
Meteorológovia z vtedajšieho Hydrometeorologického ústavu na blížiacu sa prudkú zmenu počasia vraj adekvátne upozorňovali. Vzduch sa však hromadil severne od nášho územia bez potenciálu ďalšieho vývoja pomerne dlhý čas. To podľa odborníkov spôsobovalo isté komplikácie v dobových predpovediach počasia, a to následne viedlo k určitej miere nedôvery obyvateľstva voči meteorologickým prognózam vývoja predmetnej poveternostnej situácie.
Súperenie vzduchových hmôt napokon ukončila hlboká tlaková níž, ktorá 31. decembra 1978 – 2. januára 1979 pomerne rýchlo postupovala zo západnej Európy nad Ukrajinu. „Po jej zadnej strane prenikol studený vzduch aj nad naše územie. Prechod veľmi výrazného studeného frontu, ktorý býva niekedy populárne označovaný ako „front storočia“, a začiatok následného masívneho vpádu arktického vzduchu sa na Slovensku odohral v priebehu prvého kalendárneho dňa roku 1979,“ opísali klimatológovia. Ochladenie sa najskôr prejavilo na Orave a Kysuciach.
Pocitová teplota bola na nevydržanie
Odborníci tvrdia, že pokles teploty vzduchu bol nevídaný v oboch základných aspektoch ochladenia: svojou rýchlosťou aj intenzitou. „V lokalitách s najrýchlejším zachyteným tempom ochladzovania klesla teplota vzduchu vplyvom masívnej studenej advekcie za hodinu o takmer 9 °C, za tri hodiny o vyše 16 °C, za šesť hodín o takmer 20 °C.“ Prechod frontu sprevádzali tekuté zrážky, ktoré vzápätí zamŕzali a prechádzali do sneženia. Situáciu navyše komplikoval aj vietor severných smerov, ktorý bol podľa SHMÚ najsilnejší spravidla až s určitým časovým odstupom po prechode frontu. „Mimo horských polôh bol zaznamenaný až prudký vietor, na horách až mohutná víchrica. Vetrom spolupodmienená pocitová teplota v kotlinových a horských polohách klesla pod -30 °C, na vrcholoch Nízkych a Vysokých Tatier atakovala dokonca hodnotu -50 °C,“ spresnili klimatológovia.
