BRATISLAVA - Rok sa nám končí a okrem sumarizácie bežných záležitostí sa dá pozrieť aj na tie menej relevantné, no stále zaujímavé. Slovensko je bohatou krajinou na mnohé priezviská, ale viete, ktoré sú tie najčastejšie? Ministerstvo vnútra v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied prináša zoznam tých najčastejších! Prvé miesta určite prekvapia.
Ministerstvo tento zoznam sprístupnilo po konzultácii s jazykovedkyňou Ivetou Valentovou z už spomínaného ústavu. Štatistika priezvísk je vyrobená k decembru 2020 a prvé miesto ako po mužskej, tak po ženskej stránke obsadilo priezvisko Horváth. Ďalšie priečky patria aj takým priezviskám ako Tóth, či Varga. "Horváth aj Tóth patria medzi etnické priezviská. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót (v množnom čísle Tótok), ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska," uvádza Valentová.
Ako priezviská vznikali?
Pri anaĺyze si ústav dal aj tú námahu, aby vysvetlil, ako tieto priezviská vznikali. "Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností, tak je to aj v prípade priezviska Kováč. Podobne Molnár znamená v maďarčine mlynár, Varga garbiar a Szabó zas krajčír," píše ústav. "Priezvisko Nagy (v podobe graficky adaptovanej do slovenčiny Naď ) vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší," pokračuje vo vysvetľovaní ústav.
Situácia v pomenúvaní osôb sa podľa SAV začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu osoby sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod.
Zmena v 17. a 18. storočí
Dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom sa stabilizovala v 17. a 18. storočí a úradne bola kodifikovaná v období jozefínskych reforiem v druhej polovici 18. storočia.
"Naše priezviská odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Možno v nich nájsť stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov, na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika. Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny," uzavrel jazykovedný ústav.
