BRATISLAVA - Prioritou Plánu obnovy v oblasti zdravotníctva bude najmä modernizácia nemocníc. Tomu má predchádzať aj ich reforma - optimalizácia nemocničnej siete. Finálny dokument zmeny by mal byť známy v prvom kvartáli budúceho roka.
O vízii zdravotníctva na najbližších šesť rokov debatovali odborníci počas utorkovej verejnej diskusie o Pláne obnovy. Podľa Oskara Dvořáka, generálneho riaditeľa Sekcie reformnej agendy Ministerstva zdravotníctva SR, tím odborníkov vybral investične náročné oblasti. "Voči nemocniciam máme obrovský investičný dlh," poukázal Dvořák.
Väčšina nemocníc je zastaraných a umiestnených v nevyhovujúcej infraštruktúre. Mnohé nemocnice sú tvz. pavilónového typu, niektoré nemocnice majú 50 až 80 roztrúsených budov po celom areáli. "Pandémia nám odhalila neschopnosť nemocníc sa reprofilizovať rýchlo a cielene, pretože ich infraštruktúra to neumožňuje, keďže budovy sú roztrúsené, presun pacientov je náročný a je tam procesne náročné dosiahnuť medicínu 21. storočia. Nie je to len o prístrojovom vybavení. To keď je v nevyhovujúcom prostredí, nevieme dosiahnuť požadované výsledky," vysvetlila dôležitosť obnovy budov nemocníc počas diskusie Iveta Griačová, generálna riaditeľka Sekcie efektívneho hospodárenia ministerstva zdravotníctva.
Rezort aktuálne pracuje na pláne reformy nemocníc, čo je podmienkou od Európskej komisie pre čerpanie peňazí z Plánu obnovy stanovenej pre Slovensko. "V prvom kvartáli budúceho roka bude optimalizácia siete dokončená, a potom ju predstavíme verejnosti a odborníkom. Chceme optimalizáciou skoncentrovať kvalitu zdravotnej starostlivosti. Budeme sa zameriavať na dostupnosť a kvalitu a tiež na efektivitu a udržateľnosť," dodala Griačová.
Podľa Martina Smatanu, zdravotníckeho analytika, by bolo vhodné do Plánu obnovy pre zdravotníctvo doplniť aj investície do onko a kardio oblastí, či do skrátenia čakacích dôb. "Potom by sme zistili, že netreba toľko investovať napríklad do liekov a benefit by bol väčší," navrhol počas diskusie Smatana. Investíciu do budov nemocníc však vníma ako jeden z kľúčových nástrojov, aby sa reforma siete zariadení zrealizovala.
Plán obnovy je obrovskou príležitosťou na reformu vysokých škôl
Vysoké školy čelia v súčasnosti viacerým problémom. Plán obnovy je príležitosťou na to, aby sa urobili zásadné reformy aj v tejto oblasti. Zhodli sa na tom odborníci počas utorkovej verejnej diskusie o európskej finančnej pomoci.
Medzi základné problémy vysokých škôl patrí nulové prepojenie s biznisom, slabá internacionalizácia škôl a nedostupnosť rektorských či dekanských miest pre ľudí z praxe. "To je nezdravé v systéme, úplne choré. Toto potrebujeme zmeniť. Len financovanie nám nepomôže, potrebujeme zmeniť systém riadenia škôl," zdôraznil počas debaty Vladimír Šucha, poradca na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru.
Najdôležitejšie podľa neho je odstránenie fragmentácie financovania vysokých škôl a zredukovanie počtu inštitúcií, ktoré zasahujú do výskumu a vývoja. "Ak sa nepustíme do základnej reformy, o štyri roky tu budeme sedieť a kvíliť nad tým, kde sa nachádzame ako krajina v svetových rebríčkoch. Ak nehodíme granát do využívania štrukturálnych fondov, tak budeme o štyri roky plakať, že máme len 2,5-percentné čerpanie štrukturálnych fondov na vedu a výskum, ako máme teraz," zdôraznil Šucha.
Plán obnovy treba preto podľa neho vnímať ako obrovskú príležitosť a nastaviť školstvo na pozitívny vývoj. Podľa Petra Balíka, generálneho riaditeľa sekcie inovácií z ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie je potrebné reformu nastaviť tak, aby došlo k integrácii vysokých škôl. Obsahom pripravovanej reformy školstva by mala podľa neho byť aj snaha o vytváranie konzorcií, teda spolupráce medzi univerzitami, priemyslom a podnikmi.
Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis preto nevylúčil ani znižovanie počtu univerzít. "Zámerom reformy je aj koncentrácia zdrojov, univerzít, aby došlo k vytvoreniu excelentných tímov," naznačil Paulis. Upraviť by sa mal aj vzorec na financovanie vysokých škôl. Rezort chce, aby sa pri výške financií určených škole bral ohľad aj na počty a kvalitu publikovaných prác či výstupov pedagógov.
Na to, aby členské štáty získali podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, musia vypracovať národné plány podpory obnovy a odolnosti, v ktorých stanovia svoje programy reforiem a investícií do roku 2026. Cieľom európskeho plánu obnovy je finančná podpora na zintenzívnenie verejných investícií a reforiem v období po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19.
