BRATISLAVA – Rok 2020 je na ceste stať sa jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Skonštatoval to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý sa odvoláva na predbežnú správu Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy v roku 2020. Extrémne počasie počas tohto roka pritom významne znásobuje negatívne dopady ochorenia covid-19.
Správa WMO takisto uvádza, že tepelný obsah svetových oceánov je v tomto roku opäť na rekordne vysokej úrovni, pričom na viac ako 80 % rozlohy oceánov boli v roku 2020 pozorované periódy s vysokou povrchovou teplotou morskej vody (tzv. marine heatwaves). „V súvislosti s ich výskytom boli pozorované rozsiahle negatívne dopady na oceánske ekosystémy, ktoré sú okrem zvýšeného teplotného stresu poškodzované aj acidifikáciou (okysľovaním) morskej vody v dôsledku zvýšenej absorpcie rastúceho množstva atmosférického oxidu uhličitého (CO2),“ priblížil SHMÚ na svojom webe.
Dokument informuje aj o veľkom počte poveternostných a klimatických anomálií prinášajúcich značne veľké socio-ekonomické dopady, vrátane extrémnych vĺn horúčav, lesných požiarov a povodní, ale aj rekordne aktívnej sezóne atlantických hurikánov. „Extrémne počasie v priebehu roku 2020 ovplyvnilo milióny ľudí a znásobilo tak negatívne dôsledky pre ľudí, bezpečnosť a ekonomickú stabilitu vyvolané pandémiou COVID-19. Napriek rozsiahlym lockdownom (a predpokladanému poklesu globálnych emisií CO2 v rozsahu 4,2 - 7,5 percenta), spôsobeným pandemickou situáciou, atmosférické koncentrácie skleníkových plynov naďalej stúpali aj v roku 2020 a podľa správy WMO globálny klimatický systém čaká ďalšie zvyšovanie globálnej teploty v dôsledku dlhej životnosti CO2 v zemskej atmosfére,“ uviedol hydrometeorologický ústav s tým, že výsledky niektorých globálnych analýz odhadujú, že priamy účinok pandemickej situácie v roku 2020 na globálnu teplotu by mal byť v najbližších rokoch zanedbateľný.
„Predpokladáme, že priemerná globálna teplota bude v roku 2020 asi o 1,2 °C vyššia ako počas predindustriálnej doby (referenčné obdobie: 1850 - 1900). Existuje tiež približne 20 % pravdepodobnosť, že do roku 2024 môže ročný priemer globálnej teploty dosiahnuť alebo prekročiť hodnotu 1,5 °C,“ uviedol Petteri Taalas, generálny tajomník WMO. „Rok 2020 bol, žiaľ, ďalším mimoriadnym rokom pre klímu našej planéty. Zažili sme nové rekordy extrémne vysokých teplôt na kontinentoch, ako aj v oceánoch, no predovšetkým v Arktíde. Požiare zničili na začiatku roka rozsiahle oblasti v Austrálii, a v priebehu leta a jesene aj na Sibíri a západnom pobreží USA, prípadne v Južnej Amerike,“ spresnil Taalas.
Globálna teplota a vlny horúčav
Rok 2020 bude s najväčšou pravdepodobnosťou jedným z troch globálne najteplejších rokov aspoň od roku 1880 (začiatok moderných teplotných záznamov sa datuje od roku 1850). „Všetkých päť použitých údajových súborov v súčasnosti uvádza rok 2020 ako 2. najteplejší od roku 1850, resp. 1880 (nasleduje po roku 2016 a je pred rokom 2019),“ píše v analýze SHMÚ a dodáva, že rozdiel medzi tromi najteplejšími rokmi je malý a a presné poradie v rámci údajových súborov by sa mohlo ešte zmeniť.
Najvýraznejšie teplotné anomálie boli pozorované v severnej Ázii, najmä v sibírskej Arktíde, kde bola teplota vzduchu v období od januára do októbra 2020 o viac ako 5 °C vyššia v porovnaní s dlhodobým priemerom. „Vlny horúčav v oblasti Sibíri vrcholili koncom júna, kedy 20. júna 2020 dosiahla maximálna denná teplota vzduchu vo Verchojansku až 38,0 °C, čo je predbežne najvyššia známa teplota kdekoľvek na sever od polárneho kruhu,“ priblížili odborníci.
