BRATISLAVA - Kto je Maroš Žilinka, ktorého uplynulý týždeň zvolili za nového generálneho prokurátora? V minulosti dozoroval viaceré známe kauzy. Mal byť dokonca obeťou plánovanej vraždy. Publicista Juraj Hrabko vníma jeho zvolenie ako dobrú voľbu. Upozornil však, že sa môže ocitnúť pod zvýšenou kontrolou parlamentu a vlády.
Maroš Žilinka je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, pôsobí tam ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality.
Pôsobivý životopis
Narodil sa v roku 1970, v roku 1993 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Titul JUDr. získal v roku 2000 a titul PhD. po absolvovaní doktorandského štúdia na PF UK v Bratislave v roku 2011.
Žilinka pôsobil v rokoch 2003 až 2005 ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR. V rokoch 2005 - 2010 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP.
MIMORIADNY ONLINE Parlament zvolil nového Generálneho prokurátora: Historická zhoda! S časťou koalície hlasovala celá opozícia
Vláda Ivety Radičovej ho 14. júla 2010 s účinnosťou od 21. júla 2010 vymenovala na post štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR – vo funkcii pôsobil do 3. apríla 2012. Od roku 2012 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP, od 1. januára 2018 je riaditeľom tohto odboru.
Drukos, Transpetrol aj Technopol
V minulosti dozoroval kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian Kočner.
Chceli ho zneškodniť
Ako vyšlo najavo počas súdneho procesu s obvinenými v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, mal byť aj Žilinka spoločne s prokurátorom GP SR Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom obeťou plánovanej vraždy.
Obvineniam z prípravy vrážd čelí Zoltán Andruskó, ktorý v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uzavrel so špeciálnym prokurátorom dohodu o vine a treste a ktorého 30. decembra 2019 senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku odsúdil na trest 15 rokov odňatia slobody.
Žilinka je popri rozsiahlej vedeckej a publikačnej činnosti z oblasti trestného práva tiež externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.
Hrabko upozornil na pozmeňujúci návrh
Výber prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku na pozíciu generálneho prokurátora bol vzhľadom na jeho skúsenosti dobrou voľbou. Podľa publicistu Juraja Hrabka je však možné, že bude v porovnaní so svojimi predchodcami pod väčšou kontrolou parlamentu a vlády.
Reakcie na pozmeňujúci návrh k novele slovenskej ústavy dokazujú nervozitu, odkazuje SaS
„Ak bude schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Alojza Baránika, tak sa generálny prokurátor dostane pod kontrolu parlamentu a vlády, respektíve člena vlády,“ upozornil Hrabko v diskusii TASR TV na pozmeňujúci návrh poslanca SaS k plánovaným ústavným zmenám.
Za Žilinku hlasovalo v parlamente 132 poslancov zo 147 prítomných. Podporili ho poslanci OĽANO, Sme rodina, deviati poslanci SaS a poslanci opozície. Za ľudí a štyria poslanci SaS hlasovali za Tomáša Honza. Žilinka tak nezískal podporu celej vládnej koalície, pripomenul Hrabko. "Ale je dobre, že sa kandidáta na generálneho prokurátora podarilo zvoliť,“ povedal Hrabko.
Matovič: Nikdy som sa nesnažil uprednostniť konkrétneho kandidáta na GP
Nikdy som sa nesnažil uprednostniť konkrétneho kandidáta na generálneho prokurátora. Predseda vlády Igor Matovič to uviedol v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Myslí si, že zvolením Maroša Žilinku je vytvorená cesta na to, aby mala SR dobrého generálneho prokurátora.
„Mali sme sedem výborných kandidátov, dúfajme, že sme vybrali toho najlepšieho,“ poznamenal s tým, že od samotnej voľby očakával, aby bola čo najtransparentnejšia, a to sa aj potvrdilo. Doplnil, že politika je umenie možného a napriek tomu, že víťazného kandidáta nepodporila strana Za ľudí a niektorí ďalší koaliční poslanci, podarilo sa koalícii nazbierať dostatok hlasov.
V relácii uviedol, že pred voľbou sa nestretol so žiadnym z kandidátov. „Možno nikdy v živote sa nestalo, aby sa predseda vlády predtým, ako povie poslaneckému klubu, ktorého kandidáta podporiť, nestretol s tým kandidátom na generálneho prokurátora,“ zdôraznil. Je to podľa neho nová politika, ktorú prináša do verejného priestoru. „Nový prokurátor by nemal vykonávať svoju pozíciu politicky, ale nezávisle v prospech verejného dobra,“ myslí si premiér.
Medzi uchádzačmi o pozíciu generálneho prokurátora mohli byť po zmene zákona prítomní aj neprokurátori. Jediným takým bol sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. Zmena zákona mala aj napriek tomu podľa premiéra zmysel. „Potrebovali sme vytvoriť podmienky, aby sa prihlásili aj neprokurátori,“ povedal.
Premiér v relácii poznamenal, že sa mu príliš nepáči, že poslanec Alojz Baránik (SaS) podáva na poslednú chvíľu už vyššie v článku spomínaný pozmeňujúci návrh o novej definícii prokuratúry. „Zároveň sa spolieham na ministerku (spravodlivosti Máriu-pozn. TASR) Kolíkovú a ďalších právnikov, že nedovolia taký zásah do ústavy, ktorý by nám spôsobil problémy,“ zdôraznil.
Návrh podľa neho umožňuje teoretický prechod z doterajšieho systému prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. „Niektorí hovoria, že súčasný systém takzvaného sovietskeho modelu je dobrý, alebo je lepšie ísť napríklad českou cestou, kde je štátne zastupiteľstvo a prokuratúra viac pod kontrolou vlády,“ povedal s tým, že diskusia o poslaneckom návrhu ešte nie je uzavretá a konečné rozhodnutie o jej podpore padne na začiatku budúceho týždňa.
