Vanesa prišla o kamarátky. Verná jej ostala iba sučka Lorinka.
PRIEVIDZA - Rakovina jej zmenila život. Kedysi mala dlhé čierne vlasy až po pás. Dnes jej na hlave rastie niekoľkomilimetrové páperie a na pľúcach má veľký nádor. Vanesa Oríšková (29) z Prievidze stratila prácu, prišla o úspory, odvrátili sa od nej priatelia. Napriek tomu sa nevzdáva a verí, že chorobu porazí!
"Vlani v apríli som išla do lekárne kúpiť si tabletky a tam som odpadla. Veľmi ma bolelo na pravej strane hrude. Vysvitlo, že na pľúcach mám hrču veľkú ako hlava dieťaťa. V priemere mala 13 centimetrov. Bola som zdesená, nechcelo sa mi žiť!" hovorí Vanesa dnes. Lekári pri operácii zistili, že nádor rastie blízko srdca. "Nemohli mi ho ani vyoperovať. Tie dva týždne čakania na výsledky, či je to rakovina, alebo nie, boli strašné. Celá rodina nejedla, nespala. Potom prišiel list, že je to zhubné," plače.
"Pri prvej chemoterapii som veľmi zvracala, ale pomohla mi," spomína Vanesa. V týchto dňoch chodí na ožarovanie. "Nádor sa o sedem centimetrov zmenšil. Začali mi konečne rásť vlasy, kúpila som si parochňu. Ale ľahké to nie je. Mávam veľké bolesti!" dodáva.
Rakovina jej zmenila život od základov. "Prišla som o kamarátky. Aj chceli ísť so mnou von, ale báli sa, že odpadnem. Teraz mám iba rodinu a milovaného psíka Lorinku. Priateľa nemám, veď ktorý by ma chcel - takúto pribratú a holohlavú," dodala. Najviac zo všetkého jej chýba spojenie so svetom, notebook si však dovoliť nemôže.
"Keď som bola zdravá, pracovala som v škôlke, pomáhala som starým ľuďom. O prácu som prišla a teraz dostávam iba 3 600- korunovú sociálku. Mama je nezamestnaná, otec zarába 11-tisíc. Ťažko sa takto žije..." dodáva žena.
"Pri prvej chemoterapii som veľmi zvracala, ale pomohla mi," spomína Vanesa. V týchto dňoch chodí na ožarovanie. "Nádor sa o sedem centimetrov zmenšil. Začali mi konečne rásť vlasy, kúpila som si parochňu. Ale ľahké to nie je. Mávam veľké bolesti!" dodáva.
Rakovina jej zmenila život od základov. "Prišla som o kamarátky. Aj chceli ísť so mnou von, ale báli sa, že odpadnem. Teraz mám iba rodinu a milovaného psíka Lorinku. Priateľa nemám, veď ktorý by ma chcel - takúto pribratú a holohlavú," dodala. Najviac zo všetkého jej chýba spojenie so svetom, notebook si však dovoliť nemôže.
"Keď som bola zdravá, pracovala som v škôlke, pomáhala som starým ľuďom. O prácu som prišla a teraz dostávam iba 3 600- korunovú sociálku. Mama je nezamestnaná, otec zarába 11-tisíc. Ťažko sa takto žije..." dodáva žena.
