BRATISLAVA - Dôvody na odvolanie komisára pre deti a tiež komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa upravia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok podpísala novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.
Koaliční poslanci Ondrej Dostál (SaS) a Vladimíra Marcinková (Za ľudí) v nej navrhli, aby bolo možné odvolať komisárov aj v prípade porušovania zákona či medzinárodných zmlúv. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Parlament bude mať možnosť odvolať komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vtedy, ak nevykonáva funkciu komisára viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, alebo ak porušuje zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. "Porušovanie zákonov alebo medzinárodných zmlúv musí mať súvis s výkonom funkcie komisára," odôvodnili predkladatelia. Národná rada SR bude môcť odvolať komisára aj vtedy, ak "koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára".
Návrh parlamentného výboru na odvolanie komisára bude musieť podľa novej legislatívy byť odôvodnený, aby rozhodnutie o odvolaní komisára nebolo svojvoľné a aby ho bolo možné preskúmať prostredníctvom ústavnej sťažnosti. Pred rozhodnutím výboru o návrhu na odvolanie sa komisár po novom bude môcť k návrhu vyjadriť na schôdzi výboru. Takisto sa bude môcť vyjadriť aj na schôdzi NR SR, a to pred rozhodnutím parlamentu o návrhu na jeho odvolanie. Nová legislatíva tiež stanovuje prísnejšie podmienky preukazovania bezúhonnosti kandidátov na komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to podobne, ako je to pri preukazovaní bezúhonnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.
Spôsob preukazovania bezúhonnosti sa má robiť prostredníctvom odpisu registra trestov. Predkladatelia v návrhu tvrdili, že doteraz legislatíva neumožňovala odvolať komisárov v prípade, ak porušujú zákon. Súčasná podoba zákona podľa nich umožňuje, aby verejné funkcie zastávali osoby, ktoré napríklad flagrantne porušujú alebo nerešpektujú platné právo, uzatvárajú pre štát nevýhodné zmluvy, presadzujú personálnu politiku založenú na rodinkárstve, alebo ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť nekompetentným spôsobom. Zákon bude účinný od 1. januára 2021.
Čaputová podpísala aj novelu zákona týkajúcu sa správy zaisteného majetku
Správu zaisteného majetku má zabezpečovať nový úrad pod Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR. Do Trestného zákona sa majú pridať nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania. Vyplýva to zo zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý v utorok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. V rámci legislatívy zákon upravuje aj ukladanie trestov v prípade spáchania trestného činu počas núdzového stavu. Informoval o tom hovorca prezidentky SR Martin Stižinec.
V súvislosti s novým úradom pre správu zaisteného majetku sa majú rozšíriť inštitúty slúžiace na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov, alebo toho, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, okrem iného aj zaistenie nehnuteľnosti. Zaviesť sa má režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa má používať aj v rámci iných procesov, ako sú napríklad daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií či preukazovanie pôvodu majetku. Návrhom zákona sa tiež vykonáva transpozícia a implementácia právne záväzných aktov Európskej únie.
Ďalšou novinkou je trestný čin ohýbania práva. Ten má za cieľ trestať vážne svojvoľné rozhodnutie zo strany sudcu alebo rozhodcu. Novým trestným činom by mal byť aj trestný čin takzvaného prikrmovania, ktorý by mal trestať prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody. Návrhom legislatívy sa upravuje aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie. Z legislatívy vyplýva, že trestné činy spáchané počas núdzového stavu, za ktoré hrozia vysoké tresty, by sa mohli špecifikovať. Úpravou Trestného zákona poslanci dosiahli, že prísnejší trestný postih spôsobený naplnením pojmu "za krízovej situácie" sa má aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.
Do Trestného poriadku má pribudnúť úprava o zmene sudcu či senátu
Nemá tak dochádzať k ukladaniu trestov v zrejmom nepomere k závažnosti nesúvisiacich činov v rozpore s účelom zákona a účelom samotného trestu. Do Trestného poriadku sa má tiež zaviesť výslovná právna úprava uvádzania pomeru hlasovania v rozsudkoch súdu, ako aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach. Do Trestného poriadku má tiež pribudnúť úprava o zmene sudcu či senátu. Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa má vykonať znova.
Trestný poriadok sa má meniť aj v úprave o zápisnici. Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, v zápisnici sa majú po novom poznamenať aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, "najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok, alebo psychotropných látok". Po novom sa spresňuje aj to, čo sa považuje za nenáležitú výhodu. Tou nebude prijatie plnenia služby alebo daru, ktoré bude zapísané v registri darov, ktorý bude viesť príslušná inštitúcia. Podrobnosti o spôsobe vedenia tohto registra, jeho náležitosti, spôsob zverejnenia bude podrobne riešiť vykonávací predpis MS SR. Zákon má byť účinný od 1. januára 2021, pričom účinnosť týkajúca sa zriadenia nového úradu pre správu zaisteného majetku má byť od 1. augusta 2021.
