BRATISLAVA - Úrad vlády (ÚV) SR odmieta, že by zamestnávatelia nemohli vyžadovať doklad o negatívnom teste na ochorenie COVID-19. Reaguje tak na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR, podľa ktorého na to chýba právny základ.
ÚOOÚ tvrdí, že pokiaľ ide o spracúvanie informácie o negatívnom výsledku testu, teda o spracúvanie osobitnej kategórie osobného údaja zamestnanca, je potrebné, aby zamestnávateľ disponoval právnym základom v zmysle európskych nariadení. "Momentálne v rámci relevantných právnych predpisov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov pre spracúvanie negatívneho výsledku testovania (a prípadne aj certifikátu MZ SR) úradu nie je známy primeraný právny základ, pretože Zákonník práce ustanovuje ako povinnosť v súvislosti so zdravotným stavom zamestnanca len nahlásenie jeho práceneschopnosti alebo inej prekážky v práci, ktorá u neho nastala," napísal úrad v stanovisku na svojom webe.
Uznesenie vlády a s ním súvisiaca vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorými sa rozšírili opatrenia v rámci núdzového stavu vrátane zákazu vychádzania, nepovažuje ÚOOÚ z pohľadu ochrany osobných údajov za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja.
Úrad vlády v reakcii uviedol, že ÚOOÚ sa vo svojom stanovisku odvoláva na všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Toto nariadenie Európskej únie sa podľa ÚV nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Európskej únie. ÚV skonštatoval, že Úrad na ochranu osobných údajov "sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť". "Takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci. Úrad na ochranu osobných údajov si zrejme neuvedomuje, že takouto činnosťou bude musieť znášať všetky negatívne konzekvencie spôsobené svojím prekročením právomoci," uviedli z tlačového a informačného odboru ÚV.
Úrad na ochranu osobných údajov zverejnil na svojom webovom sídle predbežné stanovisko k vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa. Úrad sa vo svojom stanovisku odvoláva na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Toto nariadenie Európskej únie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Európskej únie
Vyjadrenie Úradu vlády
Môžeme konštatovať, že Úrad na ochranu osobných údajov sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť. Navyše musíme pripomenúť Úradu na ochranu osobných údajov, že zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vzťahuje len na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému, alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému; preto sa pri dotknutej vyhláške Úradu verejného zdravotníctva nejedná o spracúvanie osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z.
Úrad na ochranu osobných údajov je dozorným orgánom podľa zákona č. 18/2018 Z. z. a vyššie uvedeného všeobecného nariadenia o ochrane údajov, preto navyše takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci. Úrad na ochranu osobných údajov si zrejme neuvedomuje, že takouto činnosťou bude musieť znášať všetky negatívne konzekvencie spôsobené svojím prekročením právomoci.
