BRATISLAVA - Čipovanie, poškodenie mozgu, obavy z toho, že vás vírusom nakazia zámerne počas výteru, prípadne že vám chcú odobrať DNA... Aj takéto informácie kolujú na sociálnych sieťach. Niektoré hoaxy sú absurdné, iné pôsobia mimoriadne dôveryhodne. A to je ešte nebezpečnejšie.
Prečítajte si viac: Testovanie na vlastnej koži: VIDEO Nepríjemné divadlo, paniku ale odložte bokom
Surfujete na internete a zrazu narazíte na príbeh, ktorý opisuje istý pán Peter. Zdieľa zaručenú informáciu. Niekomu ponúkli peniaze za to, aby mohli ako dôvod úmrtia jeho blízkeho napísať Covid-19. Všetko počul od švagrinej, tej to povedala známa, ktorej zomrela babka... Peter nezabudne vyzdvihnúť, že všetko to verejne píše preto, aby otvoril oči zaslepeným občanom, ktorí by si mali po prečítaní spraviť vlastný úsudok...
Bohvie koľkých ľudí Petrov príbeh vydesil, koľkí kvôli nemu neveria ani tomu, že sa po svete šíri nákaza. Isté je, že po tom, ako tomuto mužovi na dvere zaklopala polícia, už nebol taký hrdina. "Hlavným zmyslom života väčšiny konšpirátorov je šíriť informácie, ktoré počuli sprostredkovane, čo im stačí, aby k nim uviedli: "JE TO OVERENÉ!!!". Keď im však na dvere zabúcha polícia, aby si ich tvrdenia overila, tak sklopia zrak a internetová odvaha sa odrazu pominie," opísali ochrancovia zákona na sociálnej sieti.
VIDEO: Na šíriace sa hoaxy reagovala marketingová riaditeľka firmy Alpha medical Lívia Franková
Prečo ľudia veria hoaxom?
Podivné správy sa šírili aj pred pandémiou, nejde o nič nové, no v posledných mesiacoch sa zdá, že koronavírus je doslova živnou pôdou pre konšpirátorov. Prečo však ľudia vlastne veria hoaxom?
"Situácia pandémie a jej dopady sú tu už relatívne dlho a ľudia sú unavení. Je to vážna situácia, ktorú osobne nemôžeme mať pod kontrolou a nevieme rozhodnúť či ochorieme alebo nie. Môžeme sa iba snažiť o prevenciu, dodržiavať opatrenia, žiť zdravo. Výsledok však nemáme stopercentne v rukách. To vyvoláva obavy, strach, u mnohých úzkosť. V takej situácii hľadáme nejaký záchytný bod, niečo, čo nám dodá istotu, " vysvetlila Eva Klimová, prezidentka Slovenskej komory psychológov.
Náplasť na neistotu
Čím je situácia nepredvídateľnejšia, tým viac sú podľa Klimovej určité skupiny ľudí náchylnejšie veriť rôznym „zaručeným informáciám“, ktoré poskytujú vysvetlenia, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú. Prípadne im dávajú riešenia a ukazujú, čo bude ďalej. "Že to nie je pravdivé, nevadí... Pre ľudí, ktorí hoaxu uveria, je to aspoň na chvíľu istota, získanie odpovede na svoje otázky alebo i nájdenie vinníka. Kritické myslenie vtedy chýba alebo sa znižuje," doplnila odborníčka.
Mnohokrát podľa slov Klimovej ide o ľudí, ktorí v situácii bez zvýšenej záťaže dokážu relatívne dobre kriticky myslieť. "Svoju úlohu v uverení hoaxom môže zohrať i hnev voči konkrétnemu človeku, skupine, politikom," vymenovala psychologička. Hoax potom takýto hnev živí a pomáha, ako sa hovorí, prikladať do ohňa. "Mnohokrát sa človek nachádza v skupine, ktorá sa vzájomne v dôvere hoaxom podporuje, šíri ich a človek uverí názoru skupiny. Silným motivátorom, najmä ak ide o zdravie, je aj hľadanie názorov odborníkov a toto tvorcovia hoaxov často zneužívajú pri tvorbe ich obsahu," predostrela.
A čo strach z testovania? Podľa Klimovej môže byť podmienený rôznymi faktormi. Prvým je samotný strach z odberu. "Časť ľudí sa bojí nepríjemného zážitku, ktorý sa môže spájať s ich vlastnou predchádzajúcou skúsenosťou s odbermi, niektorí počuli od ľudí, ktorí to už absolvovali ich zlú skúsenosť, iní sa opierajú o „zaručené informácie“," opísala.
Mnoho ľudí potrebuje presne vedieť, aký bude postup, čo ich čaká. Neistotu a strach v nich vzbudzuje práve niečo neznáme. Ďalším faktorom môže byť aj obava z výsledku. Čo ak sa ukáže, že som chorý, čo ak zomriem ja, niekto z rodiny,... Aj takéto obavy môžu mať niektorí ľudia. "Tento strach sa často prejavuje u ohrozených skupín, napríklad u ľudí trpiacich viacerými ochoreniami naraz, u seniorov, u ľudí trpiacich úzkosťou a obavami o svoje zdravie," doplnila Klimová.
Ako vyzerá testovanie a ako sa naň pripraviť? Dozviete sa vo videu.
Podľa Klimovej môžeme hovoriť aj o strachu z dopadov výsledkov testovania. Ide o obavy z toho, čo bude nasledovať, ak bude výsledok zlý. Zmení sa mi život? Ustojím to? Ako sa postarám o rodinu? Výrazne sa prejavuje i obava, ako bude nakladané s výsledkami testovania, keďže ide o citlivý údaj. Pokiaľ človek uveril nezmyselným hoaxom, môže mať podľa psychologičky obavu z toho, že nastane práve to, čo hoaxy uvádzajú ako zaručenú informáciu.
"Strach často vedie k vyhýbavému správaniu človeka, pretože zostať v neistom stave a nepoznať výsledok testovania je pre človeka často pocitovo menej ohrozujúce, ako výsledok poznať a zvládnuť dôsledky tejto informácie," podotkla Klimová.
Rolu ale nehrá len strach. Motiváciou k odmietaniu testovania môže byť aj nedôvera v testovaciu metódu a jej výsledok. "Neistota plynúca z nejednoznačných informácií a rozdielneho názoru odborníkov, odpor k čomukoľvek nariadenému alebo masovému, pocit nátlaku a straty slobody, hnev na situáciu, tlak zo strany komunity, v ktorej človek žije, mediálny tlak, mnohokrát i vlastná nerozhodnosť...." uzavrela psychologička.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
