BRATISLAVA - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyčíslilo svoje priority do plánu obnovy EÚ na 2,4 miliardy eur. Prioritami budú napríklad digitalizácia, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine a ďalšie. Uviedol to v stredu na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO). Príslušný materiál MPRV SR odovzdalo podľa jeho slov národnému gestorovi plánu obnovy - ministerstvu financií - 29. augusta. Mičovský zároveň zareagoval na kritiku z rado agrokomôr, ktoré tvrdia, že rezort nemá riešenia.
VIDEO Tlačová konferencia Jána Mičovského
Komora poľnohospodárov vyzýva Matoviča: Situácia v agrosektore je vážna! Súčasné vedenie nemá riešenie
Nespíme, ale dva mesiace pracujeme, odkazuje Mičovský
V súvislosti s kritikou od poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv Mičovský oznámil, že ministerstvo pôdohospodárstva nespalo a už skoro pred dvoma mesiacmi vypracovalo "veľmi podrobnú stratégiu, ktorá reaguje na všetky zásadné problémy agrorezortu". Najväčšiu diskusiu verejnosti vzbudzuje Plán obnovy SR, ktorý sa stále kreuje a prebiehajú neustále diskusie o dôležitých investíciách a reformách. V októbri bude podľa rezortu odoslaný predbežný návrh zámerov Európskej komisii, ktorý sa bude podrobne rozpracovávať až do apríla 2021.
"Využívame nečakanú a mimoriadnu príležitosť podporiť tie sektory, ktoré sa nedajú podporiť alebo sanovať zo štátneho rozpočtu a (chceme) dať peniaze na oblasti, ktoré boli dlhodobo zanedbávané, ako sú digitalizácia, rizikový fond, potravinový sektor a výrobno-odbytové združenia, na prírode blízke hospodárenie (v lesoch), na takzvané živé laboratóriá, na závlahy a odvodňovacie kanály a na množstvo ďalších aktivít. Toto dohromady dáva sumu 2,4 miliardy eur," spresnil.
S uvedenou sumou nerátajú
Mičovský uviedol, že MPRV je si vedomé, že takúto sumu nemôže v rámci národného plánu obnovy dostať. "Napočítali sme však tie najdôležitejšie veci. V súvislosti s dôrazom EÚ na takzvané zelené projekty sme však presvedčení, že práve náš rezort je ten, ktorý má povinnosť, nie nárok uchádzať sa o tieto zdroje. Urobili sme včas, čo sme urobiť mali," dodal v reakcii na kritiku agrokomôr Mičovský.
„Pre kampaň priamych platieb 2021 agrorezort zavedie stropovanie jednotnej platby na plochu s takou „novinkou“, že žiadatelia si budú môcť do zastropovanej výšky dotácie započítať svoje mzdové náklady. To spôsobí, že sumu, o ktorú doteraz prichádzali, si vďaka zamestnávaniu ľudí v poľnohospodárskej prvovýrobe vo svojom podniku budú môcť ponechať,“ vyjadril sa druhý štátny tajomník MPRV SR Andrej Gajdoš.
„Popri riešení vážnej situácie v PPA a prebiehajúcim forenzným auditom, MPRV SR robí všetko pre to, aby PPA vyplatila viac ako 90% priamych podpôr do konca roka 2020, i keď má termín až do júna 2021,“ priblížil situáciu generálny riaditeľ PPA Tibor Guniš.
Kritici poslali otvorený list
Zástupcovia všetkých relevantných organizácií zastupujúcich poľnohospodárov, potravinárov a maloobchod s potravinami dnes zaslali predsedovi vlády SR otvorený list. Vyzývajú ho, aby z prostriedkov plánu obnovy EÚ bolo podporené aj agropotravinárske odvetvie, pretože podľa medializovaných priorít využitia týchto prostriedkov sa s týmto odvetvím nepočíta. Za takýchto podmienok je záväzok zakotvený v programovom vyhlásení vlády SR zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a podiel slovenských potravín na pultoch obchodov iluzórny a nerealizovateľný. Informovala o tom v Potravinárska komora Slovenska (PKS).
Signatármi spoločného listu sú PKS, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), Zväz obchodu SR, Zväz spracovateľov mäsa, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu a Únia potravinárov Slovenska.
Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prešlo podľa signatárov za posledných tridsať rokov výraznými zmenami. Z krajiny, ktorá si dokázala zabezpečiť všetky základné poľnohospodárske suroviny a potraviny z vlastnej produkcie, sa stala krajina závislá od dovozu, s hrubou potravinárskou produkciou na chvoste krajín EÚ.
Podiel slovenských potravín na pultoch v maloobchode je podľa potravinárskych subjektov na úrovni 40 % a záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami bude tohto roku atakovať historickú hranicu 2 miliárd eur. Potravinárske odvetvie je pritom najväčším spracovateľským odvetvím v EÚ, väčším ako automobilový priemysel, a rovnako je tak tomu aj vo vyše polovici členských štátov EÚ. SR tak zďaleka nevyužíva potenciál, ktorý jej umožňujú nielen pôdne a klimatické podmienky, ale aj dlhodobá tradícia výroby kvalitných potravín.
Signatári upozornili, že dôležitosť poľnohospodárstva a potravinárstva sa naplno ukázala počas prvej vlny pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, keď mnohé spracovateľské závody prerušili výrobu. Poľnohospodári, potravinári a maloobchod s potravinami však museli fungovať naďalej, pretože nedostatok, prípadne nedostupnosť potravín môže viesť až k občianskym nepokojom a znamenať ohrozenie národnej bezpečnosti. Uzatvorenie hraníc zároveň znamenalo významné narušenie fungovania jednotného európskeho trhu a odhalilo slabinu v jeho fungovaní – v prípade, že zvrchované členské štáty EÚ prijmú opatrenia v rámci núdzového stavu, prípadne zakážu vývoz určitých výrobkov, nemá Európska komisia kompetenciu prikázať ktorémukoľvek členskému štátu poskytnúť potraviny druhému členskému štátu a krajiny, ktoré nie sú potravinovo sebestačné, budú odkázané na humanitárnu pomoc.
"Po našej niekoľkoročnej snahe a analýzach dostupných údajov je dnes všeobecne uznávaným faktom, že hlavnou prekážkou zvýšenia potravinovej bezpečnosti je zhoršujúca sa konkurencieschopnosť spracovateľských potravinárskych podnikov spôsobená zanedbanou podporou zo strany štátu. Finančné prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorých výška navyše nedosahuje výšku podpôr poskytovaných v starých členských krajinách, smerovali prevažne do poľnohospodárskej prvovýroby a pre spracovateľské podniky boli vyčlenené iba v minimálnej miere," uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS. Finančne poddimenzovaný potravinársky priemysel je na Slovensku najslabším článkom potravinovej vertikály, ktorá sa tak v dôsledku tejto nerovnováhy stáva nefunkčnou.
"Bez potrebných investícií do agropotravinárskeho sektora zostane ambícia zvyšovania potravinovej sebestačnosti Slovenska prázdnym sľubom a témou nebude zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch, ale boj o ich samotné prežitie," uviedol Martin Krajčovič, predseda SAMO.
Všetci zástupcovia organizácií, ktoré sa pod spoločný list podpísali, sú pripravení účinne sa podieľať na diskusii a príprave opatrení na podporu výroby potravín na Slovensku. Zároveň v liste požiadali predsedu vlády SR o osobné stretnutie, na ktorom by ho chceli informovať podrobnejšie o situácií v agropotravinárskom sektore.
