Na Kubínskej holi 12.1. 2008 spomínali pamätníci i milovníci bielych svahov na jednu z najväčších tragédií bývalého Československa. (Zdroj: TASR)
DOLNÝ KUBÍN - Zdesenie, šok a frustrácia. Aj s takýmito pocitmi zápasili pred 40 rokmi členovia horskej služby a dobrovoľní záchranári na Kubínskej holi pri vyhrabávaní obetí lavíny, ktorá spôsobila jednu z najväčších tragédií v bývalom Československu.
Lavína 16. januára 1968 zmietla na Orave zo svahu 53 ľudí, šesť študentov Vysokého učenia technického v Brne našlo v snehu smrť. Niekoľko desiatok pamätníkov prišlo na Kubínsku hoľu aj dnes, aby si uctili pamiatku obetí.
"Bola to najťažšia záchranárska akcia, ktorú som vo svojej kariére zažil. Bolo to frustrujúce, keď zahynuli mladí ľudia v plnom rozkvete, ktorí mali život pred sebou. Celý čas tam bola taká stiesnená nálada," povedal ČTK jeden z vtedajších dobrovoľných záchranárov Dalibor Lupták.
Na svah, ktorý zasypala lavína, vraj nešiel so strachom. Človek vtedy podľa neho myslí len na to, ako zachrániť ľudí pod snehom. Aj preto ho hnevá, že turisti na horách často zbytočne riskujú a nešťastie si akoby sami privolávajú. "To však nebol prípad brnianskych študentov. Táto lavína bola jednoducho dielom prírody," dodal Lupták.
Podľa viacerých svedkov nešťastia k odtrhnutiu lavíny prispelo striedanie mrazivého a teplého počasia ako i silnejší vietor, ktorý v tom čase na Orave fúkal. Podľa vtedajšieho člena Horskej záchrannej služby Vladimíra Tolkyho sa lavína s dĺžkou asi 1,2 kilometra rútila viac než sto kilometrovou rýchlosťou. Odhadom sa zosunulo asi 360.000 metrov kubických snehu.
Lavína spadla 16. januára 1968 necelé dve hodiny pred poludním, poslednú obeť našiel záchranársky pes až na druhý deň ráno. Okrem šiestich mŕtvych skončilo s ťažkými poraneniami osem ľudí, traja vyviazli s menšími odreninami či pomliaždeninami.
"Verím v osud. Hovorím si, že to bol osud týchto ľudí, ktorí prišli na Kubínsku hoľu zahynúť," povzdychol si Tolky. V chate, kde študenti bývali, bola po nešťastí podľa Tolkyho zvláštna nálada. Niektorí mladí ľudia sedeli na izbách zadumaní, iní sa rozprávali. Počuť však bolo údajne aj smiech. "Bol to určitý druh šoku u týchto detí. Normálny človek sa pri takejto tragédii smiať nemôže," dodal Tolky.
Z Brna dnes na Oravu podľa organizátorov spomienkovej akcie neprišiel nikto. Na nešťastie si zaspomínali len v dokumentárnych filmoch, ktoré v chate na Kubínskej holi premietli. "Zrazu som počul zvuk ako hluk tryskového lietadla. Potom som uvidel masu snehu," povedal v dokumente vedúci lyžiarskeho výcviku študentov z Brna Eduard Hrazdíra. Z lavíny sa mu však zakrátko podarilo dostať a začal pomáhať pri vyhrabávaní svojich zverencov. Záchranné práce komplikovalo, že na neďalekej chate údajne chýbala vysielačka a prerušené bolo i telefónne spojenie.
Na mieste nešťastia dnes rastie les, obete lavíny pripomína pomník. Pôvodná chata, na ktorej študenti z Brna bývali, medzičasom vyhorela. Na počesť obetí lavíny sa dnes na Kubínskej holi zorganizovali lyžiarske preteky, fakľový sprievod a výstava dobových dokumentov.
"Bola to najťažšia záchranárska akcia, ktorú som vo svojej kariére zažil. Bolo to frustrujúce, keď zahynuli mladí ľudia v plnom rozkvete, ktorí mali život pred sebou. Celý čas tam bola taká stiesnená nálada," povedal ČTK jeden z vtedajších dobrovoľných záchranárov Dalibor Lupták.
Na svah, ktorý zasypala lavína, vraj nešiel so strachom. Človek vtedy podľa neho myslí len na to, ako zachrániť ľudí pod snehom. Aj preto ho hnevá, že turisti na horách často zbytočne riskujú a nešťastie si akoby sami privolávajú. "To však nebol prípad brnianskych študentov. Táto lavína bola jednoducho dielom prírody," dodal Lupták.
Podľa viacerých svedkov nešťastia k odtrhnutiu lavíny prispelo striedanie mrazivého a teplého počasia ako i silnejší vietor, ktorý v tom čase na Orave fúkal. Podľa vtedajšieho člena Horskej záchrannej služby Vladimíra Tolkyho sa lavína s dĺžkou asi 1,2 kilometra rútila viac než sto kilometrovou rýchlosťou. Odhadom sa zosunulo asi 360.000 metrov kubických snehu.
Lavína spadla 16. januára 1968 necelé dve hodiny pred poludním, poslednú obeť našiel záchranársky pes až na druhý deň ráno. Okrem šiestich mŕtvych skončilo s ťažkými poraneniami osem ľudí, traja vyviazli s menšími odreninami či pomliaždeninami.
"Verím v osud. Hovorím si, že to bol osud týchto ľudí, ktorí prišli na Kubínsku hoľu zahynúť," povzdychol si Tolky. V chate, kde študenti bývali, bola po nešťastí podľa Tolkyho zvláštna nálada. Niektorí mladí ľudia sedeli na izbách zadumaní, iní sa rozprávali. Počuť však bolo údajne aj smiech. "Bol to určitý druh šoku u týchto detí. Normálny človek sa pri takejto tragédii smiať nemôže," dodal Tolky.
Z Brna dnes na Oravu podľa organizátorov spomienkovej akcie neprišiel nikto. Na nešťastie si zaspomínali len v dokumentárnych filmoch, ktoré v chate na Kubínskej holi premietli. "Zrazu som počul zvuk ako hluk tryskového lietadla. Potom som uvidel masu snehu," povedal v dokumente vedúci lyžiarskeho výcviku študentov z Brna Eduard Hrazdíra. Z lavíny sa mu však zakrátko podarilo dostať a začal pomáhať pri vyhrabávaní svojich zverencov. Záchranné práce komplikovalo, že na neďalekej chate údajne chýbala vysielačka a prerušené bolo i telefónne spojenie.
Na mieste nešťastia dnes rastie les, obete lavíny pripomína pomník. Pôvodná chata, na ktorej študenti z Brna bývali, medzičasom vyhorela. Na počesť obetí lavíny sa dnes na Kubínskej holi zorganizovali lyžiarske preteky, fakľový sprievod a výstava dobových dokumentov.
