BRATISLAVA – Lekár Vladimír Krčméry bol počas jarnej vlny nákazy členom permanentného krízového štábu pre boj s pandémiou koronavírusu. Profesor teraz prehovoril o druhej vlne covidu-19. Za zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu na Slovensku môže podľa neho viacero faktorov.
Podľa uznávaného infektológa Vladimíra Krčméryho sa pod rekordné nárasty prípadov covidu-19 v našej krajine podpísalo viacero faktorov. „Začiatok športových líg, nahromadenie svadieb a osláv odložených z prvej vlny, nastúp dovolenkárov priamo do práce a detí priamo do škôl, otvorenie internátov a otvorenie semestra na fakultách a tak ďalej,“ vymenoval profesor. „Ak nie je medzi rizikovými udalosťami dostatočný rozostup, reťazenie vedie k zmene typu druhej vlny na takzvaný druhý typ, ktorý je horší ako prvotná epidémia. K tomu sa pridružila určitá bezstarostnosť a následná nedbanlivosť, pretože prvú vlnu sme dobre zvládli, pomýlila nás aj nízka mortalita,“ dodal.
Podstatné podľa Krčméryho je, aby počty pozitívnych neboli nasledované počtom klinicky chorých či mortalitou. Znepokojenie vyjadril aj v súvislosti s nárastom infikovaných zdravotníkov. „Nárast počtu testovaných vďaka novým odberným miestam, ktoré zaviedlo ministerstvo zdravotníctva, nám pomôže získať lepší obraz o chorobe. Na druhej strane, veľké počty pozitívnych vyžadujú omnoho viac času na dohľadanie kontaktov a ich informovanie,“ uviedol odborník s tým, že keď počet infikovaných prekročí určitú hranicu, dohľadávanie sa nebude stíhať.
Na ďalšiu otázku Hospodárskych novín, či sa už dá hovoriť o komunitnom šírení vírusu na Slovensku, odvetil, že komunitné šírenie často súvisí s prekročením dohľadávacích kapacít verejných zdravotníkov. „Navyše, časť nakazených nespolupracuje, najmä v cestovateľskej anamnéze.“
Prečo je druhá vlna nákazy silnejšia? Profesor uvádza dôvody
Profesor tvrdí, že v porovnaní s jarnou vlnou nákazy sme v súčasnosti menej jednotní a prestávame rešpektovať autority alebo ich priamo napadáme. „Dôvodov je viac, pretože väčšina obyvateľstva nemá, alebo má len malé klinické príznaky. Ďalej nás mätie nízka mortalita. Po tretie, je to krátka pamäť. Tvárime sa, že si nepamätáme taliansky, španielsky alebo britský scenár,“ upozornil. Krčméry ďalej uviedol, že sme menej disciplinovaní v stratégii ministerstva. Tá je podľa neho jednoduchá a efektívna, teda ROR (rúška, odstup, ruky, pozn. red.). „Po piate, neveríme v efekt preventívnych opatrení, po šieste, sme skeptickí voči očkovaniu, sme náchylnejší veriť hoaxom a neovereným informáciám z internetu, ako poznatkom lekárskej vedy a odporúčaniam ministerstva zdravotníctva, regionálneho úradu verejného zdravotníctva či Svetovej zdravotníckej organizácie,“ pokračuje infektológ. Za ďalšie dôvody považuje to, že nás uspal úspech z prvej vlny a že nás zrelaxovala letná dovolenka s dobrými číslami.
Krčméry varuje, že ak sa nepodarí znížiť do mesiaca počty nakazených, tak sa preťaží nemocničná kapacita a mortalita porastie. Exponenciálny rast počtu prípadov môžeme podľa neho spomaliť. „Napríklad tým, že zvážime odložiť začiatok hokejovej ligy, pokúsime sa čo najviac výučby z vysokých škôl presunúť online. Niekde bude treba rozšíriť karanténne kapacity časti internátov, možno prerušiť semester, znížiť maximum zhromaždovacej kapacity, na niektorých hraniciach upraviť režim, maximalizovať home office.“
Slovensko čakajú náročné mesiace
Jeseň, najmä november a december, je kritická z epidemiologického hľadiska takmer vždy, najmä pre starších a chronicky chorých. „Nesmieme dovoliť, aby sa táto epidémia prekryla s chrípkou. To zvýši mortalitu a preťaží zdravotníctvo,“ podotkol Krčméry. „Je to v našich rukách, ak bude reťazenie rizikových podujatí pokračovať a nezmeníme náš prístup k zdraviu tých zraniteľných, vláde nezostane nič iné, ako sa vrátiť na začiatok mája alebo apríla, či v najhoršom prípade marca,“ skonštatoval.
Musíme ťahať za jeden povraz a navyše aj jedným smerom
Veľa ľudí vidí nádej vo vakcíne. Aj profesor verí, že pomôže. „Skúsenosti za posledných 200 rokov, odkedy sa očkuje, ukazujú, že vakcináciou sa podarilo eliminovať množstvo infekčných ochorení. My, čo máme z detstva v sebe "napichaných" desať vakcín, sme úplne alebo na 95 percent eliminovali napríklad pravé kiahne, detskú obrnu, tetanus, čierny kašeľ či záškrt.“
Spomenul aj, že ľudstvo zatiaľ ukontrolovalo všetky veľké epidémie. „Nie je dôvod, prečo by sme s príchodom vakcíny na konci roku, prísnou aplikáciou ROR a zlepšením ohľaduplnosti voči slabším, nezvládli aj šiestu, či desiatu. Ako rýchlo to u nás zvládneme závisí od toho, či budeme schopní ťahať od zajtra za jeden povraz a navyše aj jedným smerom. Zjednodušene: zjednotiť sa, prestať sa hádať, obviňovať, očierňovať a hľadať vinníkov. Musíme myslieť nielen na seba a byť ochotní zmeniť aspoň nakrátko štýl života a najmä dokázať byť ohľaduplní k tým slabším,“ odkázal Krčméry.
