BRATISLAVA – Centrum experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied (CEM SAV) rieši nový projekt. Jeho cieľom je priniesť nové perspektívne postupy v liečbe srdcovo-cievnych komplikácií spojených s ochorením covid-19. Výskum týchto komplikácií je mimoriadne dôležitý, keďže srdcovo-cievne ochorenia predstavujú rizikový faktor, ktorý môže spôsobiť závažné komplikácie až smrť pacientov s koronavírusovou infekciou.
Pri ochorení covid-19 je respiračné zlyhanie najčastejšou príčinou smrti. Množstvo pacientov, vrátane asymptomatických, vykazuje kardiovaskulárne poruchy. „Vzhľadom na to, že sa na Ústave normálnej a patologickej fyziológie už dlhoročne venujeme skúmaniu mechanizmov vedúcich k rôznym patologickým stavom a poruchám v kardiovaskulárnom systéme, sa náš projekt zameriava práve na tento aspekt ochorenia covid-19. Chronické kardiovaskulárne ochorenia totiž predstavujú rizikový faktor, ktorý predisponuje pacientov s infekciou SARS-CoV-2 na závažné komplikácie alebo až smrť,“ objasnila pre Topky.sk vedúca projektu Soňa Čačányiová.
Vysvetlením podľa nej môže byť spôsob vstupu vírusu do organizmu. „Vstupnou bránou koronavírusu SARS-2CoV je najmä sliznica v nose, ktorá obsahuje vysoké množstvo receptorových proteínov ACE2, ktoré vírus využíva na infiltráciu ľudských buniek. Tie isté proteíny sú však hojne zastúpené aj v ďalších tkanivách a v rámci kardiovaskulárneho systému sprostredkúvajú mnohé deje s ochranným účinkom. V cievnom systéme môže napadnutie proteínu ACE2 vírusom vyvolať zápal, spôsobiť zrážanie krvi či zúženie až upchatie cievy,“ uviedla Čačányiová. Doktorka súčasne upozornila, že vírus je obzvlášť nebezpečný pre tých, ktorí už podobnými komplikáciami trpia. Reč je o napríklad o starších ľuďoch či pacientoch trpiacich vysokým krvným tlakom, srdcovými ochoreniami alebo cukrovkou.
Výskumníci na koronavírus hľadia aj ako na kardiovaskulárne ochorenie
Odborníci budú simulovať inhibíciu receptorových proteínov ACE2, ku ktorej dochádza po infekcii koronavírusom. „Na takomto farmakologickom modeli ochorenia covid-19 budeme študovať rozsah cievneho poškodenia ako aj mechanizmy, ktoré k nemu vedú. Bežne je ochorenie covid-19 považované najmä za respiračný problém, v našom projekte sa na toto ochorenie pozeráme aj ako na kardiovaskulárny syndróm/ochorenie,“ priblížila doktorka s tým, že budú sledovať aj účinok dvoch látok, ktoré by mohli byť perspektívne účinné pre liečbu kardiovaskulárnych komplikácií spojených s covidom-19. „Prvou z nich je taxifolín. Taxifolín je prírodná látka, nachádzajúca sa hojne v jablkách, cibuli, rajčinách ale najväčším zdrojom je kôra niektorých ihličnanov, z ktorej sa aj izoluje vo väčšom množstve. Taxifolín je antioxidant, ktorý má významné biologické účinky potvrdené v experimentálnom výskume, ako sú protizápalové, kardioprotektívne, hepatoprotektívne a protinádorové účinky. Okrem toho má aj antimikrobiálne účinky a bol tiež identifikovaný ako možný inhibítor vírusu SARS-CoV-2,“ vysvetlila Čačányiová. Druhou látkou je zofenopril, ktorý patrí do skupiny liečiv bežne používaných u pacientov trpiacich vysokým krvným tlakom. „Zofenopril však navyše disponuje schopnosťou uvoľňovať sírovodík, ktorý môže mať ďalšie pozitívne účinky na cievny systém. Navyše, pacienti trpiaci covid-19, u ktorých pretrvávali zvýšené plazmatické hladiny sírovodíka, nemali riziko nepriaznivých následkov ochorenia,“ dodala.
Nový prístup prejde testovaním
Čačányiová upozornila aj na nedostatok informácií týkajúcich sa mechanizmov vedúcich k poruchám kardiovaskulárneho systému pri nákaze koronavírusom. „Ako prvé budeme charakterizovať zmeny v kardiovaskulárnom systéme vyvolané inhibíciou ACE2, receptora pre SARS-CoV-2. Následne budeme testovať nami navrhnutý nový terapeutický prístup a to kombináciu zlúčenín, ktorá ešte nebola použitá. Imitácia ochorenia pomocou inhibície ACE2 v spojení s aplikáciou potenciálnych terapeutických látok v modeli potkana s rozvinutou primárnou hyperetenziou predstavuje spôsob, ako simulovať v bežných laboratórnych podmienkach následky infekcie vyvolanej SARS-CoV-2 na kardiovakulárny systém pacientov trpiacich vysokým krvným tlakom a ich liečbu,“ uviedla doktorka. Čačányiová a jej tím veria, že navrhovaný experimentálny dizajn zlepší súčasné poznatky a môže pomôcť urýchliť prenos nových výsledkov základného výskumu do klinických štúdií.
Na riešení projektu sa budú podieľať odborníci z dvoch ústavov CEM SAV - Ústavu normálnej a patologickej fyziológie a Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie. Ďalšími partnermi CEM SAV sú Lekárska fakulta UK a Ústav experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV.
Projekt získal finančnú podporu v rámci mimoriadnej štátnej výzvy "Podpora výskumu a vývoja so zameraním na zvládnutie pandémie koronavírusu a jej dopadov na obdobie rokov 2020-2021".
