BRUSEL - Príprava budúcej politiky a legislatívy eurobloku, založenej na strategickom výhľade, si bude vyžadovať súčinnosť a úzku prepojenosť s vládami členských krajín EÚ. Uviedol to podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič, ktorý v stredu v Bruseli predstavil prvú výročnú správu EK o strategickom výhľade. Ide o dokument, ktorý má zlepšiť nasmerovanie budúcich strategických rozhodnutí EÚ.
"Strategický výhľad sa stáva zaujímavou témou. Nielen my, v Európskej komisii, ale aj kolegovia v členských krajinách si uvedomujú, že musíme oveľa viac využívať vedecké poznatky ohľadom budúceho vývoja," opísal situáciu Šefčovič.
Spresnil, že správu, ktorú eurokomisia schválila v stredu, rozposlal vládam všetkých členských krajín Európskej únie, pričom jeho cieľom je vytvoriť také neformálne zoskupenie "ministrov pre budúcnosť" v jednotlivých členských krajinách Únie.
Tí podľa jeho slov budú mať na starosti strategický výhľad a zaistia aj určitú oponentúru - zo svojho pohľadu - voči rozhodnutiam, ktoré bude prijímať eurokomisia. Šefčovič zdôraznil, že spolupracovať s členskými krajinami bude kľúčové. Upozornil tiež, že v tomto smere veľký záujem komunikovať s EÚ majú Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetové ekonomické fórum (WEF) i väčšina vedeckých inštitútov v Európe.
"Pozitívne rezonuje ten fakt, že sme naozaj prvá verejná administratíva, ktorá má svojho člena zodpovedného za túto oblasť. Umožňuje mi to prichádzať s konkrétnymi informáciami na rokovania kolégia komisárov, upozorňovať na ne kolegov a vytvárať dostatočné zázemie na to, aby sme sa dokázali lepšie vyrovnať s tým, čo nám prinesie budúcnosť," vysvetlil Šefčovič.
Na otázku, aké má z titulu svojej pozície "páky" na vedeckú obec v Európe, slovenský eurokomisár pripomenul, že pri tvorbe prvej správy o strategickom výhľade, ktorá je po koronakríze zameraná na odolnosť, boli kľúčové poznatky poskytnuté Spoločným výskumným centrom (JRC). Toto centrum spadá pod Európsku komisiu a zamestnáva vyše 2000 vedcov.
"Ale nie sú to len oni. V podstate čerpáme poznatky zo všetkých vedeckých inštitúcií a zo všetkých vedeckých zdrojov," spresnil Šefčovič. A dodal, že z dostupných zdrojov rôznych vedeckých inštitúcií boli aj indikátory, ktoré EK zostavila do podoby umožňujúcej lepšie hodnotiť, nakoľko je EÚ odolná voči všetkým vývojovým krivkám, ktoré prináša ozeleňovanie ekonomiky, výzvy spojené s digitalizáciou spoločnosti či nestabilná geopolitická situácia.
"Našou úlohou je robiť tú synergiu, zber dát, a dať týmto dátam takú podobu, aby boli politicky zrozumiteľné a aby bolo možné na ich základe prijímať konkrétne politické alebo legislatívne opatrenia," uviedol Šefčovič.
