BRATISLAVA - Po včerajšom zasadnutí konzília epidemiológov je jasné, že Slovensko definitívne vstúpilo do druhej vlny koronavírusu. Niektoré okolité krajiny boli vyhodnotené ako rizikové, no rizikové regióny máme už aj na Slovensku. Ide o hlavné mesto a jeho okolie a o niektoré oblasti na východe Slovenska.
Pre zhoršujúcu sa situáciu okolo koronavírusu vo štvrtok opäť zasadlo konzílium epidemiológov, ktoré bude od budúceho týždňa zasadať pravidelne. Okrem zoznamu krajín v Európe, do ktorých neodporúčajú cestovať, poukázali aj na rizikové oblasti Slovenska.
KORONAVÍRUS O pár dní nás čakajú prísnejšie opatrenia: Na červenom zozname je aj Chorvátsko!
Rizikové oblasti na Slovensku
Takisto ako v ostatných krajinách, aj na Slovensku máme postupný nárast infekcie. "V porovnaní s inými štátmi, našťastie, nie je až tak výrazný," povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí. Priblížil, že momentálne sú najrizikovejšími regiónmi, ktoré potvrdili aj epidemiológovia, Bratislava a jej okolie, Trenčiansky kraj, ďalej okresy Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a okresy na východe.
Vysoký výskyt prípadov je v okresoch Rožňava, Michalovce, Vranov nad Topľou, Prešov a Sabinov.
Krajčí po štvrtkovom rokovaní konzília odborníkov informoval, že v súvislosti s novým koronavírusom plánujú opäť zriadiť aj veľkokapacitné testovacie odberné miesta. Avizoval, že prvé centrum by mohlo aj vďaka dohode so súkromným testovacím laboratóriom fungovať v Bratislave už počas prvého septembrového týždňa. Ďalšie by sa mali postupne zriadiť v Trnave, Trenčíne a Banskej Bystrici.
Medzi "červené krajiny" sa pridalo ďalších šesť štátov
Medzi "červené krajiny" z pohľadu pandémie nového koronavírusu bude od 1. septembra patriť Chorvátsko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Belgicko a Malta.
Ľudia, ktorí sa vrátia z rizikovej krajiny po 1. septembri, budú musieť absolvovať desaťdňovú karanténu. Krajčí avizoval, že medzi rizikové krajiny môže patriť aj Grécko, do ktorého teraz neodporúča cestovať. Krajčí upozornil aj na rizikové regióny v jednotlivých štátoch.
Nemocnice sa môžu uchádzať o milióny eur z eurofondov
Slovenské nemocnice sa môžu uchádzať o 48 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Určené sú pre 49 subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré boli v prvej línii v boji s nových koronavírusom. Svoje žiadosti môžu predkladať priebežne do konca roka. Ďalšie výzvy pre ostatné relevantné subjekty budú vyhlasované počas septembra. V piatok o tom na tlačovej konferencii informoval šéf rezortu.
"Ministerstvo zdravotníctva nadväzuje na sériu opatrení, ktorými chce zmierniť dosah pandémie na rezort zdravotníctva vyhlásením výziev," komentoval s tým, že prvú výzvu zverejnil rezort na svojom webe vo štvrtok a následne bude zverejňovať aj ďalšie. Prvá výzva je zameraná na projekty, ktoré budú zmierňovať dosahy pandémie u nemocníc, ktoré sa podľa Krajčího slov v prvej vlne najviac zaslúžili o to, že Slovensko "zvládlo túto pandémiu tak dobre, ako ju zvládlo". Predstavil mapu, ktorá hovorí o tom, akým spôsobom má SR zabezpečené nemocnice, ktoré patria medzi tzv. subjekty hospodárskej mobilizácie.
Prostriedky na nákup či diagnostiku
Prostriedky budú môcť tieto nemocnice čerpať na nákup a vybavenie na zabezpečenie prevencie, diagnostiky a liečby pacientov podozrivých na ochorenie COVID-19. Budú však musieť splniť podmienku vypracovania projektu na výstavbu mobilných odberových miest. Viaceré ich však už majú podľa Krajčího vybudované. Financie sa budú môcť použiť na výstavbu alebo dobudovanie oddelení v súvislosti s pandémiou či na osobné ochranné a dezinfekčné prostriedky.
Inštitút tzv. doplnkových výdavkov
Refundovať bude možné aj výdavky vynaložené pred schválením projektu. Cieľom výzvy je podľa Krajčího podpora opatrení na skrátenie času reakcie pri enormnom náraste počtu nakazených. Avizoval tiež, že zaviedli aj inštitút tzv. doplnkových výdavkov. "Ide o výdavky nad rámec rozpočtu projektu, ktoré budú prijímateľovi uhradené, ak preukáže úsporu pri verejnom obstarávaní, zároveň využívame v maximálnej možnej miere zjednodušenia pre žiadateľov, aby sme obmedzili aj administratívnu záťaž," doplnil.
Predložené žiadosti budú schvaľované v dvojtýždňových intervaloch. MZ SR skrátilo dĺžku hodnotenia projektu a nastavilo k tomu svoje vnútorné administratívne kapacity a celý systém riadenia fondov na ministerstve tak, aby bol podľa Krajčího proces bol efektívny a aby sa nemocnice dostali k potrebným investíciám v adekvátnom čase, keď ich najviac potrebujú.
Tieto prostriedky budú môcť podľa šéfa rezortu zdravotníctva čerpať aj také nemocnice, ktoré boli v minulosti v hospodárskych ťažkostiach, čiže nemohli byť zaradené do európskych výziev. Zverejnená výzva je súčasťou nového cieľa s názvom "Posilnenie kapacít v zdravotníckom systéme a ochrana verejného zdravia ako reakcia na pandémiu COVID-19". Ten vypracovalo MZ SR ako podmienku na získanie dodatočných finančných prostriedkov v celkovej hodnote až 167 miliónov eur pre zdravotníctvo v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu.
