BRATISLAVA - Premiér Igor Matovič (OĽANO) navrhne na stredajšom (19. 8.) zasadnutí vládneho kabinetu uznesenie, ktorým zaviaže ministrov, aby do dvoch týždňov predložili Úradu vlády (ÚV) SR zmluvy na právne i poradenské služby. Má ísť o zmluvy za tento rok, ale aj roky 2018 a 2019.
Premiér upozornil na viacero zmlúv s vysokými hodinovými sadzbami, ktoré podľa neho mali uzatvárať ľudia prepojení so stranou Smer-SD. Dodal tiež, že podobné zmluvy, napríklad na 300 eur za hodinu za právne zastupovanie, sa mali uzatvárať s kanceláriami, kde sú ľudia spojení s mimoparlamentným Progresívnym Slovenskom.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) pripomenul, že problémy s vysokými sumami sú v oblasti právnych a poradenských služieb, takisto v oblasti strážnych služieb a v oblasti poistenia. Ide podľa neho o tri korupčné diery, odkiaľ putujú peniaze cez ministerstvá do súkromných rúk.
Ambíciou je podľa premiéra i Budaja vytvoriť úrad, v ktorom by pracovali právnici priamo pre štát. Inšpiráciu chcú nájsť v Českej republike, kde už takýto úrad funguje. "Dopredu som presvedčený, že cestou bude úrad právnych služieb, kde bude priamo štát zamestnávať najlepších právnikov a advokátov, ktorí budú s čistým svedomím a za veľmi dobré peniaze, konkurenčné s trhom, zastupovať priamo štát," vyhlásil premiér.
Reagoval tiež na zmluvy medzi Tiposom a advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča
"Ako štát pôjdeme do vojny s nečestnými právnickými, advokátskymi kanceláriami," dodal s tým, že problém je nielen vo vysokých sumách za hodinu, ale aj vo vykazovaní odpracovaných hodín, čo si štát podľa neho nevie overiť. Matovič chce zároveň na pondelkovej koaličnej rade navrhnúť, aby bolo medializované, ak sa bude vopred vedieť, že do súťaže sa chce prihlásiť človek blízky napríklad ministrovi, ktorý zmluvu uzatvára. Premiér tým chce predchádzať prípadom, akým je napríklad zmluva medzi Tiposom a firmou vlastniacou Fun rádio spojenou s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).
Reagoval tiež na zmluvy medzi Tiposom a advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča, ktorý je poradcom ministra financií Eduarda Hegera (OĽANO). Ak bude minister vedieť, že má poradcu, ktorý sa chce zapojiť do súťaže, mal by byť podľa Matoviča povinný zvolať napríklad tlačovú konferenciu a informovať verejnosť. Považuje to za vyšší stupeň verejnej kontroly. Nemyslí si, že je správne ostrakizovať kohokoľvek za to, že má známeho vo verejnej súťaži. Prioritou by mal podľa neho byť princíp hodnoty za peniaze.
Odmeny pre pracovníkov v prvej línii by sa nemali týkať lekárov
Finančné odmeny vyčlenené pre pracovníkov, ktorí po vypuknutí pandémie pracovali v rizikovom prostredí, v takzvanej prvej línii, by sa nemali týkať lekárov. Na pondelkovej tlačovej konferencii to potvrdil premiér Igor Matovič (OĽANO). Týkať sa majú len sestier. "Pokiaľ si dobre pamätám, lekárov som neavizoval," skonštatoval premiér. V piatok (14. 8.) informoval o vyčlenení 50 miliónov eur pre pracovníkov v prvej línii. Peniaze dostanú okrem sestier aj vojaci, policajti, hasiči či zamestnanci domovov sociálnych služieb.
Matovič v pondelok pripomenul, že pracovníci by si zaslúžili aj viac peňazí, no treba sa podľa jeho slov "prikrývať takou perinou, na akú máme." Premiér o tomto kroku podľa svojich slov rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov. Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.
Stanovisko k situácii v Bielorusku vláda oznámi v stredu
Stanovisko k situácii v Bielorusku a postup Slovenska vláda oznámi po svojom stredajšom (19. 8.) rokovaní, uviedol premiér Igor Matovič (OĽANO) na pondelkovej tlačovej konferencii. Premiér sa má v stredu zúčastniť aj na videokonferencii predsedov vlád, prípadne prezidentov, všetkých členských krajín Európskej únie práve o situácii v Bielorusku. "Som zástancom pozitívnej odozvy z našej strany a podania ruky bieloruskému ľudu. Trochu sa obávam, že sankcie by skôr mohli potlačiť Bielorusko smerom k Rusku," hovorí Matovič. Bol by aj za pozvanie bieloruských študentov na slovenské vysoké školy, zabezpečenie štipendií pre nich, či vyslanie iných pozitívnych signálov.
"S krajinami V4 tiež rokujeme o spoločnej pozícii za naše zoskupenia," uviedol premiér. V Bielorusku sa po prezidentských voľbách z 9. augusta konajú protestné akcie, na ktorých dochádza k potýčkam medzi ich účastníkmi a bezpečnostnými zložkami. Demonštranti tiež odmietajú oficiálne výsledky volieb, podľa ktorých znova jasne zvíťazil dlhoročný prezident Alexander Lukašenko.
Polícia počas násilných zásahov voči protestujúcim zatkla vyše 6700 ľudí, z ktorých niektorí už boli prepustení. Stovky osôb utrpeli zranenia a predstavitelia Bieloruska potvrdili dve úmrtia počas nepokojov. Bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Alexandrovič Leščeňa sa vyjadril, že je solidárny s tými, ktorí vyšli do ulíc bieloruských miest v rámci pokojných sprievodov, aby bolo ich hlas počuť. Matovič v pondelok uviedol, že keby sa Leščeňa pre svoj postoj nemohol vrátiť do Bieloruska a požiadal by na Slovensku o politický azyl, za svoju odvahu by ho u nás ako v slobodnej a demokratickej krajine mal dostať.
