BRATISLAVA - Z veľkosti topánok nezistíme, čo jedol pacient v roku 1952. Aj takto okomentoval patológ Michal Palkovič scenáre z televíznych obrazoviek. On aj jeho kolegovia sa pre svoje povolanie stretávajú s mnohými predsudkami. Časom si však zvykli. Chápu, že všetko spojené so smrťou a úmrtiami vytvára priestor na konšpirácie a ľudia sa ich preto občas boja.
Jan Amos Komenský kedysi vyslovil, že „život je iba jeden, ale smrť má tisíc spôsobov." Počas našej návštevy patológie v Bratislave sme sa zaujímali aj o to, aká smrť je tá najhoršia.
Odpoveďou tých, ktorí sú s mŕtvymi v kontakte každý deň bolo, že tá zdĺhavá, keď sa človek trápi. "Najlepšie je zaspať a už sa len ráno nezobudiť," myslí si jeden zo sanitárov, ktorí pravidelne asistujú pri pitvách. Nie každá odhalí, aká bola príčina smrti. Stretli sa tu už aj s prípadmi, keď človeku vypovedalo srdce. No bol zdravý a nedostal ani infarkt.
Odborník s 20-ročnou praxou Michal Palkovič priznal, že aj on sám si pri niektorých prípadoch musí vopred naštudovať literatúru. A napriek plynúcim rokom ho stále mnoho vecí dokáže prekvapiť. Nie nadarmo sa hovorí, že lekári sa učia celý život.
Veselý personál
Práca na patológii je náročná, povedzme si na rovinu, najmä po psychickej stránke. Nevyrovnaná osoba by tu asi dlho nevydržala. Na počudovanie však počas našej návštevy na pôde Ústavu patologickej anatómie LF UK a UN v Bratislave nebol nikto zamračený.
Nechýbal ani čierny humor. "Zarezávame už od siedmej" či "sme živý kolektív" ... Hlášky, nad ktorými by ste sa v kancelárii ani nezamysleli, tu mali úplne iný podtón. No rozhodne to týmto ľuďom nemožno zazlievať.
Mienka verejnosti na prácu s mŕtvymi je totiž často poriadne skreslená. "Ľudia si nevedia predstaviť, či sme normálni, či sme nejakí psychopati, úchyláci, alkoholici... Ale fakticky toto je vedecká práca pre medicínu. Sú tu špičkoví doktori, profesori a docenti. Ide o veľké kapacity, sú to normálni ľudia, veselý personál," povedal pitevný sanitár Štefan.
Jeho kolega Pavol doplnil, že ak iným povedia, čo ich živí, reakcie sú rôzne. Niektorí ľudia sú podľa neho prekvapení, iní zvedaví a nájdu sa aj takí, ktorí sa boja. "Vieme si urobiť srandu zo seba aj z iných. Tým to musíte preklenúť," myslí si.
Ak podľa Palkoviča človek vidí vo svojej práci zmysel a rozmer, ktorý spoločensky prispieva k poznaniu, nepotrebuje sa viazať na žiadne zlozvyky. S prácou v pitevni sa totiž pre verejnosť často spája najmä alkohol. No ako nám vysvetlili, mravčie zákroky by s roztrasenými rukami vykonávať nemohli.
"Samozrejme aj medzi nami sa vyskytnú ľudia, ktorí majú nejaké problémy, ale veľká väčšina z nás pracuje, pretože v tej práci vidí zmysel," podotkol Palkovič. Ten sa seba prezradil aj kuriozitu. Videá zachytávajúce pitvu mu nie sú po srsti. Ročne ich pri tom sám vykoná cez stovku.
