BRATISLAVA - Kým verejnosť ho počas predchádzajúcich vlád skôr vnímala ako člena vlády a dvojnásobného ministra, konkrétne rezortu zdravotníctva a chvíľu aj vnútra, dnes sa uprene pozerá na svoju vlastnú politickú stranu. Ide o Tomáša Druckera z Dobrej voľby, ktorá sa okrem iného po neúspešných voľbách pokúša prísť na recept úspechu, čoho predzvesťou môže byť aj blížiaci sa snem. Drucker v poslednej dobe rázne kritizuje Matoviča a vládu vo vlástných statusoch a najnovšie z Dobrej voľby ohlásila odchod známa osoba! Prezradil aj to, s kým si vie predstaviť spoluprácu a ako je na tom projekt "opozičných novín".
VIDEO Drucker kritizuje Matoviča kvôli diplomovej práci:
Ako vnímate mimoparlamentné dianie v politike?
- Až 30 percent hlasov zostalo práve mimo parlamentu. My sami sme v tejto skupine ľudí z volieb. Myslím si, že mnohí ľudia nemajú zastúpenie v parlamente a je na nás, na tých stranách, ktoré sme v tejto polohe, či sme schopní pre týchto našich voličov nájsť nejakú ponuku, niečo pre nich urobiť, aj spolupracovať a ukázať, že máme na viac.
Vaše statusy na sociálnej sieti čoraz častejšie naberajú kontúry kritiky vládnej koalície. Veľmi kriticky ste sa vyjadrili aj v súvislosti s diplomovou prácou Igora Matoviča, kde ste použili výraz „odr*ávačstvo“. Je to podľa vás na mieste, alebo vás kroky vládnej garnitúry dráždia až do takejto vysokej miery?
- Vôbec si nemyslím, že by som v mojich statusoch nejako stupňoval kritiku. Myslím, že vláda dáva veľa dôvodov a podnetov prečo ju mám dôvod kritizovať. Snažím sa v tej kritike byť ale aj konštruktívny. Ak sa napríklad rozprávame o pomoci slovenskej ekonomike, ktorú absolútne zanedbali, tak pravidelne aj píšem to, čo sa malo urobiť. O tom som už písal v marci, apríli a máji. Samozrejme, že kritizujem, pretože je to aj úlohou opozície poukazovať na chyby.
Niekedy to však bez emócií nejde. Keď sme sa dozvedeli, že Igor Matovič opísal celú diplomovku s nejakými štyrmi stranami svojich záverov a zároveň si uvedomíme, že tento človek kádroval ostatných za obdobné skutky, tak tu nejde iba o to, že opísal, či neopísal... ide skôr o to, ako sa v totožnej veci nadával ľuďom s prepáčením do hovien a v prípade Borisa Kollára povedal, že on by v takom prípade zvážil odchod z funkcie. Potom sa nakoniec ukáže, že sám mal ešte fatálnejší problém, ako všetci ostatní a on o ňom vedel. Vedel o ňom dokonca pred dvoma rokmi a nakoniec povie, že je to úplne v poriadku. Potom všetkých ostatných nazve buď štekajúcimi psami alebo múdrosráčmi. Tak sa pýtam – nemám mať emóciu? Nemám kritizovať?
Od Igora Matoviča a týchto ľudí nikto nečakal odbornosť a nikto nečakal žiadnu veľkú víziu o tom, ako sa má zmeniť systém cez reformy alebo ekonomické zlepšenie postavenia ľudí na Slovensku. Od neho sa čakalo, a preto dostal aj tie hlasy, že proste prinesie zmenu k slušnosti a k hodnotám. Oni však v tejto bazálnej, základnej misii jednoducho zlyhávajú. To, že ekonomicky padáme, je jedna z vecí, ale to, že od týchto ľudí sme čakali nejakú pozitívnu zmenu, a oni tú latku ešte dokážu podliezť, tak to proste je na kritiku. A žiaľ, ušlo mi aj hrubšie slovo, za ktoré som sa aj neskôr ospravedlnil. Na konci dňa si však myslím, že tá emócia bola na mieste.
Ako hodnotíte súčasné vedenie rezortu zdravotníctva ako bývalý šéf tohto ministerstva?
- Vnímam ho z jediného pohľadu. Je to smutné a katastrofálne. Ten rezort totiž nie je riadený vôbec manažérsky. Marek Krajčí, ako ho ja poznám, nie je zlý človek, ľudsky. Ale jednoducho jeho manažérske schopnosti sú na hony vzdialené od toho, čo ten rezort potrebuje. To vidíme aj na nomináciách. V predvolebných debatách hovoril o transparentných výberových konaniach. Dnes, keď sa pozriete, žiadne transparentné výberové konania, v sobotu napríklad urobia výberové konanie na šéfa poisťovne, utaja projekty, utaja komisie a potom zisťujete, že jeden riaditeľ nemocnice je lesník, druhý je dokonca obžalovaný za neplatenie daní a pomaly za spreneverenie peňazí, ktoré skončili niekde na Ukrajine. Čo nominácia – to prúser. Nikto za štyri mesiace doteraz vo vláde nestihol mať takúto hanbu, ako majú títo ľudia. Nič sa nerobí. Ja som dokázal predložiť 26 projektov v priebehu mesiaca a rozbehnúť systémové zmeny. Jemu namiesto toho odíde celý analytický tím, nie je schopný podpísať kľúčové lieky pre detský transplantačný program ...Veď je lekár. Tu nemôže byť ani reči o manažérskom zvládnutí rezortu, no opakujem, že ja ako človeka ho takto negatívne nehodnotím. Dnes sa dokonca ukazuje, že rezort neriadi ani Marek Krajčí. On sa dokonca pozbavoval kompetencií, s nikým sa nestretáva. Je zbytočné o tom rozprávať ďalej.
V období po voľbách vás bolo možné pravidelne vídať na spoločných stretnutiach s predsedom KDH Alojzom Hlinom. Ten pred časom naznačil, že v KDH nie sú celkom stotožnení s týmito stretnutiami. Ako to komentujete?
- Nemám to čo komentovať. Ja sa stretávam s mnohými ľuďmi. S Alojzom Hlinom sme sa stretli niekoľkokrát po voľbách tak, ako som komunikoval aj s inými lídrami mimoparlamentných strán. Zhodli sme sa, že je nutné niečo robiť. Alojz Hlina prišiel s dobrým nápadom postaviť opozičné noviny. Povedal, že by sme sa na tom mali viacerí zhodnúť a vytvárať určitú alternatívu voči nezmyslu, ktorý opäť predniesol Igor Matovič (vládne noviny, pozn. red.). Má totiž v úmysle zaviesť niečo, čo vyjde bez toho, aby si to ľudia objednali. Zoberie im ich peniaze a za ne im dá svoje noviny. Na takúto hlúposť je treba adekvátne reagovať. Ostatné vnútrostranícke záležitosti KDH nemám dôvod nejako komentovať.
VIDEO Šéf Dobrej voľby sa vyjadril k nápadu opozičných novín a k Alojzovi Hlinovi:
Čakáte na deň, kedy začnú vládne noviny vychádzať a potom prídete s tými svojimi?
- Myslím si, že už len princíp príchodu vládnych novín, na ktoré sa poskladajú občania Slovenska je zbytočný. Ako premiér, či členovia vlády máte média každý deň k dispozícii. Dokonca pred aj po každom zasadnutí vlády máte plnú aulu novinárov, ktorým môžete komunikovať svoje myšlienky. V tomto prípade sú vládne noviny zbytočný nezmysel. A áno, až po ich príchode má zmysel vydávať opozičné noviny. Je nutné reagovať až potom, aby ľudia videli, že toto je propaganda, a musím s Hlinom súhlasiť, že to čo v tomto prípade predvádza Matovič je á la Bielorusko. Čudujem sa pritom postoju koaličných partnerov Za ľudí a SaS, ktorí sú pri takýchto veciach ticho. Opozičné noviny sú reakciou na nezmyselné vládne noviny a páči sa mi myšlienka, že by sme to ich mohli aj vnútorne členiť. Jedna časť by bola venovaná konzervatívnym témam, ďalšia zas liberálnym. Máme teda možnosť na to dať aj iný názor a je to hlavne legitímne.
Premiér bude mať konkurenciu! FOTO Opozičné noviny sú na ceste: Vládnej propagandy je dosť
Na stole je tiež otázka, s kým budete spolupracovať. Okrem spomínaného KDH sa tu javí aj možnosť spolupráce s Hlasom-SD. Je takáto možnosť, v prípade, že by boli hypoteticky o mesiac parlamentné voľby reálna?
- Ja som aj pred voľbami jednoznačne vylúčil stranu Smer. Dôvodom bol Robert Fico a to, že tú stranu naďalej ovládal on. Už v minulosti som povedal, že som nikdy nevylúčil spoluprácu s Petrom Pellegrinim. S Petrom sa poznám, máme korektný vzťah, dokonca priateľský. To však neurčuje to, či máte spolupracovať spolu v politike. Rozhodol sa, že zakladá stranu. Mám trochu problém s tým, že tá strana vyzerá rovnako ako Smer aj z pohľadu ľudí a všetkého, povedal by som toho negatívneho, čo sme viacerí kritizovali. Zatiaľ sa však nebránim tejto spolupráci, nie je na to dôvod. Táto strana ešte ani nevznikla. My nie sme ani parlamentnou stranou. Dobrá voľba musí však ľudí presvedčiť, že má dobrú ponuku pre ľudí pre zdravotníctvo, mladé rodiny, ale aj spravodlivosť a národný ekonomický program.
Nie je ľavicových subjektov vrátane vzniku hlasu na našej politickej scéne už priveľa?
- Tých subjektov vo všeobecnosti je priveľa. Ľudia z toho nie sú nadšení. Preto som povedal „egá dole“ a poďme osloviť ľudí so serióznou ponukou. Ja som za. Dobrú voľbu by som nenazýval ľavicovou stranou. Vnímame potrebu zásadných zmien a zlepšenia v sociálnej oblasti najmä v zdravotníctve, či dlhodobej starostlivosti, ale apelovali sme aj na silný ekonomický program pre podnikateľov, živnostníkov, ale aj v oblasti poľnohospodárstva a potravín, kde máme obrovské možnosti zlepšenia. Dobrá voľba je stredová strana so silným sociálnym programom. Pozrite, niekto sa nazýva sociálna demokracia a za 15 rokov vládnutia má najväčšie nedostatky v sociálnej oblasti. Pretlak strán je veľký a je na nás či spravíme serióznu ponuku pre ľudí.
V poslednom prieskume agentúry Polis získala vaša strana Dobrá voľba len 1,6 percenta. Čo na to hovoríte?
- Všetky rôzne prieskumy nám chodia, samozrejme. Videl som aj tento. Dva týždne predtým od inej prieskumnej agentúry tie čísla boli iné, lepšie. Treba vziať do úvahy, že sme mimoparlamentnou stranou. Snehová guľa sa viac nabaľuje na strany, ktoré majú v preferenciách 15 - 20 percent. Je päť mesiacov od volieb. My sa pripravujeme na snem, máme tu komunálne voľby o dva roky... Musíme si povedať to, čo je podstatné – pre koho sme, či na politickej scéne máme partnerov, s ktorými by sme vedeli byť v užšej spolupráci a s kým si vieme predstaviť širšiu spoluprácu. Tiež by som povedal, že by som si želal 20 percent v prieskume, ale tomu tak momentálne nie je a napriek tomu si myslím, že sme silnou, autentickou stranou ľudí, ktorí v živote niečo dokázali, urobili a navyše s dobrým programom. Ukazuje sa však, že to nestačí, ľuďom sa stále páči divadlo.
Spomeniem slova Alojza Hlinu z KDH, ktorý po týchto voľbách hovoril o vlne populizmu, ktorá zasiahla Európu a Slovensko nebolo výnimkou. Vnímate podobne jeho slová o tom, že ľudia dali vo voľbách prednosť skôr emóciám ako programu?
- To je všeobecné. Vy to tak nevnímate? Pozrime sa napríklad na mnohé vyjadrenia amerického prezidenta, prípadne aj niektorých európskych štátnikov, aj keď si osobne myslím, že Slovensko je populizmom zasiahnuté veľmi. Ten bol ale, povedal by som, nevyhnutným nasledovaním toho, čo tu bolo dlho – jedna výrazne dominantná strana. Povedal som už aj to, že aj keby nemali jednu kauzu, jeden problém, čo mali, tak po 15 rokoch sa jednoducho prirodzene vyčerpajú. Treba však povedať aj to, že tým, že sme ako krajina neboli v nejakej ťažkej ekonomickej alebo hospodárskej kríze a neboli tu existenčné problémy, nedošlo zároveň k vyprodukovaniu silných lídrov. Hovorieva sa aj to, že dobré časy produkujú len slabých ľudí a samozrejme aj takýchto populistov, ktorí zasa krajinu privedú do zlých časov.
Ako je to s Dobrou voľbou po februárových voľbách? Došlo k nejakým personálnym obmenám, odišiel niekto?
- Ľudia sa nám do strany stále hlásia, nikto od nás zásadne neodišiel. Okrem Anny Ghannamovej, ktorá sa teraz rozhodla, že sa chce aj kvôli Covidu-19 naplno venovať Asociácii poskytovateľov sociálnych služieb, ktorej šéfuje ako prezidentka. Chce urobiť všetko, aby zachránila týchto seniorov a bude sa venovať tejto odbornej činnosti. O tom sme sa rozprávali ešte v apríli, keď prichádzala tá číselná špička nových prípadov. Rozprával som sa však aj s ďalšími ľuďmi a som rád, že majú záujem o túto značku a že je to určitý prístav. Cítia, že to je jedna z mála normálnych strán, ktorá tu je.
Kedy sa uskutoční snem?
- Snem budeme mať do konca augusta, v zmysle stanov musí byť do 6 mesiacov od konania volieb. My sme ho pôvodne avizovali na jún, ale to sme ešte nevedeli, že budeme mať tie obmedzenia, ktoré sme v dôsledku koronavírusu mali. Pred snemom je potrebné predsa len usporiadať aj krajské konferencie, diskusie s ľuďmi, aby sme si zhodnotili aj výsledky volieb a aj to, čo tu momentálne je vrátane pohľadu do budúcna. Snem nie je volebným snemom, ale chcem predstaviť istú víziu o tom, čo ďalej. Budeme však dovoľovať nového člena po Anne Ghannamovej, ktorá bola členkou predsedníctva strany. To však nevnímam ako koncepčnú časť snemu. Dôležité bude posilňovať regióny a to sa aj deje. Sme stranou, ktorá má regionálne štruktúry a má záujem ich ďalej budovať. Nie však len cez „mŕtve duše“, ale cez ľudí, ktorí majú reálne záujem a cítia sa, že by v politike chceli pôsobiť či už na regionálnej alebo na celonárodnej úrovni. Musíme aj presvedčiť našich občanov o tom, že sme stranou „normálnosti“. To divadlo, ktoré predvádza Matovičova koalícia vám život nezlepší a ukazuje sa, že môže byť veľmi nebezpečné.
Plánuje vedenie strany zmeniť štýl kampane v prípade predčasných volieb alebo tých nasledujúcich? Boli ste s ním spokojný? Výsledok 3,06% asi nie je veľmi uspokojivý.
- Máte pocit, že tá kampaň bola zlá, vulgárna či príliš plochá? Ja si myslím, že sme viedli dobrú kampaň a to aj po vizuálnej stránke. Značku sme budovali v podstate od septembra 2019, ale vznikli sme 6. októbra ako strana. Samozrejme, že som čakal oveľa lepší výsledok ako 3,06 percenta, ale, bohužiaľ, na politickú scénu „padla atomovka“. Boli strany, ktoré tu robili 3-4 roky kampaň a tvorili značku, komunikovali, miestami mali aj priazeň médií a utrpeli vážne straty oproti očakávaným výsledkom. V tomto kontexte výsledok 3,06 nebol zlý. Bol to výsledok, ktorý bol symbolikou toho, že „ste tu krátko a teraz ukážte a dokážte to“. Scéna sa však mení. V októbri by ste nepovedali, že skončia voľby práve týmto výsledkom a v marci by ste si zase netipli, že tu budeme mať odídeného Petra Pellegriniho zo Smeru...
Tieto veci nemôžeme predpovedať. Ja som s kampaňou na jednej strane spokojný, no na druhej strane si myslím, že sme určite mali viac propagovať ďalších ľudí, aj keď na to nebol čas. Je to strana kompetentných ľudí, regiónov, mali sme veľa starostov, primátorov. Stačí zobrať do úvahy hodnotenia zastúpenia žien, starostov, primátorov, regiónov, či hodnotenie transparentnosti našej kampane. Všade sme boli aj z hľadiska programu v popredných priečkach. Napriek tomu, asi sme tu boli príliš krátko na to, aby sme presvedčili, že to myslíme vážne. To, s čím na nás chodili dookola bolo to, že sme nejakou odnožou Smeru. To bola jediná vec, ktorú na nás vyťahovali. Dnes si myslím, že už nikto nemá dôvod o nás hovoriť, že ňou sme, pretože istý duplikát Smeru sa tu už vytvára (strana Hlas Petra Pellegriniho, pozn. red.). Nemyslím to v zlom, ide o preklopenú časť ľudí Smeru. My však musíme obhájiť to, o čom sme hovorili v úvode – o zdravotníctve, o sociálnych veciach, ale aj o ekonomike, ktorá podľa mňa dnes musí dostávať kontúry veľkej priority. Hrá sa o hospodárske zmeny, ktoré Slovensko potrebuje, o pomoci podnikateľom, ľuďom... Na to však potrebujete mať aj niečo „vo výbave“ a v hlave. Musíte mať aj schopnosti definovať to a nakoniec aj zrealizovať. A nie, že narozprávate o mesačných pol miliardových pomociach a nakoniec dáte ledva 31 miliónov, čo je v prepočte asi 5 eur na hlavu. To nie je žiadna pomoc. Tu hrozia ďalšie škody.
Tu ide premiér akože vynegociovať peniaze z Bruselu, vrátite sa a ani neviete o čom bolo rokovanie, lebo tárate o tom, že na čo všetko použijete tie peniaze a pritom sa tie peniaze „na to“ ani použiť nedajú. Tvárite sa, že čo ste všetko vybojovali, a v skutočnosti ste prehrali. Fotíte si tam macíkov v kufri a čo ste od rána do večera jedli... Utrpíme hanbu ako Slovensko v zahraničí. Čo na to povedať?
Narážate na to, že politická scéna sa mení prirýchlo? Nie je tu nejaký stabilný subjekt?
- Treba si povedať, že momentálne nie je. Nemyslím si, že sú tu nejakým spôsobom silno zastabilizované hlasy. Posledné roky sa menili preferencie strán veľmi rýchlo. Preto hovoriť o nejakej stabilnej prognóze si nedovolím.
Ako si vysvetľujete konanie Lukáša Kyselicu počas volieb do národnej rady? Vnímate ho ako dôveryhodného človeka?
- Vôbec nevnímam ako dôveryhodne celú tú situáciu. Vôbec neverím ani tomu, že Matovič o tom napríklad nevedel. Uvažujem aj nad tým, kto bol vôbec zdrojom antikampaňových videí na Andreja Kisku. To nie je v poriadku, ak človek, ktorý sa tvári, že ide do politiky v skutočnosti je príslušníkom tajnej služby. Typické je aj to, čo urobil Igor Matovič. Zase si nájde niekoho, na koho zaútočí. Okrem toho, že o ňom povie, že je hrdina si vymyslí príbeh o tom, že tajná služba chcela zmanipulovať voľby. Ja si myslím, že Igor Matovič má problém, pretože som presvedčený o tom, že po prvé to vedel a po druhé ak takéto tvrdenia z pozície premiéra vyjadrenia dáva, tak by mal konať , zvolať bezpečnostnú radu štátu, malo by OĽaNO iniciovať zasadnutie osobitného výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva nie o Kyselicovi, ale či naše vojenské spravodajstvo sa podieľalo na manipulácii volieb ako o tom Matovič hovoril.
My už sme sa však pri týchto jeho vyjadreniach dostali na takú úroveň, že ľudia už ani neriešia to, čo povie. Už je to úplne jedno. Veď ja som bol sám kritický na to, keď sa šírili informácie o tom, že George Soros ide povaliť vládu. Ja som povedal, že také informácie ani nemám ani na bezpečnostnej rade sme to nepreberali a ani si to nemyslím. Fico bezpečnostnú radu dokonca zvolával kvôli dlažobným kockám pred úradom vlády, čo som nepovažoval za správne a za to tu bol vtedy aj hurhaj a obrovský cirkus. Dnes tu niekto len trepe dve na tri, no z vážnej pozície premiéra. Ale tá latka v spoločnosti je už tak nízko, že onedlho vás zastaví policajt kvôli pokute a jednoducho sa mu bez jej zaplatenia ospravedlníte, že vy ste to tak nemysleli a všetko bude „v poriadku“. Kde sme sa to dostali?
Čo sa týka rebríčka hodnotenia zo zdravotného hľadiska v kontexte pandémie koronavírusu, ako hodnotíte tento stav? Dôverujete pánu ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu? V jednom zo svojich videí ste sa vyjadrili, že v ňom niekde „driemu schopnosti“ na riadenie tohto rezortu.
- Ak sa rozprávame o zvládaní koronakrízy z hľadiska zdravotníckeho a epidemiologického pohľadu, ja neviem čo tam robil konkrétne rezort zdravotníctva, keď to v konečnom dôsledku riadil premiér z epidemiologickým tímom. A pod pojmom „riadil“ myslím to, že im robil hovorcu. Trávil s nimi hodiny, počas ktorých tam ani nemal premiér byť a mal riadiť krajinu a pripravovať sa na ekonomickú pomoc ľuďom. Tu sa však prijali dobré opatrenia z pozície odborníkov. Niekedy príliš plošné, málo adresné. Spomeňme si aj na to, že Igor Matovič nechal zablokovať hranice okresov, ľudia, lekári, sestry sa nevedeli dostať do práce no a popri tom sa mu nakazili ľudia v domove sociálnych služieb. Čo urobil Igor Matovič bolo to, že hovoril o tom, aký trest si zaslúži človek, ktorý to spôsobil. Lenže to spôsobil on, pretože sme všetci vedeli, že zraniteľní sú najmä seniori.
My namiesto toho, aby sme adresne upravovali niektoré opatrenia, tak sme urobili zákaz pohybu ľudí po okresoch, kde sa aj kľúčoví ľudia nevedeli dostať do zamestnania. Hovorím napríklad aj o zdravotníkoch. Akú pomoc dostali tieto zariadenia od vlády? Žiadnu. Z istého hľadiska si teda myslím, že sme mali dobré opatrenia, na druhú stranu sme zlyhávali v systematickom riadení a príprave. Do dnešného dňa sme v podstate neboli schopní zareagovať na ekonomickú pomoc ľuďom. Ten vlak nazvaný ekonomika sa nám zastavuje a bude sa veľmi pomaly rozbiehať. Ľudia to pocítia. Myslím, že už potom prestanú vnímať politiku ako hru o statusoch na Facebooku.
