BRATISLAVA - Viaceré vedenia univerzít sa zhodujú na tom, že akreditačné štandardy, ktoré nedávno zverejnila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ), budú prínosom pre rozvoj a kvalitu ďalšieho smerovania vysokých škôl (VŠ) na Slovensku. Zároveň uviedli, že ak si vysoké školy adekvátne nastavia vnútorné systémy kvality, bude ich to posúvať dopredu.
"Posúdenie súladu vnútorného systému kvality so schválenými štandardmi akreditačnej agentúry umožní vo výsledku lepšie diferencovať VŠ na Slovensku," uviedol hovorca Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Fedor Blaščák. Ako potenciálne veľký prínos STU vníma väčšiu transparentnosť, flexibilitu pri riadení zmien a tiež to, že štandardy posilňujú aktívnu úlohu študentov v procese vzdelávania a aj pri tvorbe samotného vnútorného systému kvality vysokej školy.
Hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Zuzana Bobríková poznamenala, že záleží aj na metodike vyhodnocovania štandardov, ktorá zatiaľ nie je známa. "Na základe schválených štandardov pre habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov VŠ síce nesmú mať nižšie požiadavky na kritéria pre habilitačné a inauguračné konanie ako mali doteraz, ale taktiež ich nič nenúti k tomu, aby ich zvyšovali v prípade, že boli nastavené pomerne nízko," dodala.
Hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller uviedla, že oproti pôvodným štandardom došlo ku kvalitatívne presnejšie vypracovaným spôsobom hodnotenia vysokého školstva. "Univerzita pozitívne hodnotí najmä skutočnosť, že štandardy, okrem odborných vzdelávacích a vedeckých požiadaviek, venujú pozornosť aj morálnym hodnotám a transparentnosti pedagogickej aj vedeckej práce. Táto skutočnosť je dôležitá najmä pri predchádzaní plagiátorských aktivít," povedala.
Manažér pre vnútorný systém kvality Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Závadský uviedol, že nové akreditačné štandardy sú svojou komplexnosťou omnoho detailnejšie ako predchádzajúce požiadavky, navyše na ne nadväzujú konkrétne kritériá, ktoré musí vysoká škola splniť a budú sa dať objektívne vyhodnotiť.
Vedenie Prešovskej univerzity v Prešove reagovalo, že zverejnené štandardy sú "filozoficko-metodologickým" dokumentom a dôležitá bude metodika hodnotenia. Rektor Trnavskej univerzity v Trnave René Bílik uviedol, že "štandardy nepredpisujú, ako má vyzerať a čo má obsahovať vnútorný systém kvality, určujú 'len' rámce. To pokladáme za podstatné a vnímame to ako možnosť pre každú VŠ formulovať svoju vlastnú predstavu o tom, ako chce zabezpečiť kvalitnú vzdelávaciu ponuku a kvalitné vzdelávacie prostredie pre svojich študentov," poznamenal Bílik. Ako tvrdí, na školách príde k racionálnejšiemu a sústredenejšiemu zvažovaniu ponuky študijných programov a jedným z výsledkov akreditačného procesu bude zníženie ich počtu.
Akreditačné štandardy definujú predovšetkým princípy a je na každej vysokej škole, aby si sama nastavila latku, ktorá bude meradlom ich napĺňania, tvrdí vedenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. "Veríme, že postupne, na základe toho, budú vedieť uchádzači o štúdium, študenti, odborná aj široká verejnosť odlíšiť, akú úroveň daná vysoká škola má a aký je jej potenciál na ďalšie zlepšovanie," povedalo vedenie univerzity.
SAAVŠ začiatkom júla zverejnila nové kritériá, ktoré bude vyžadovať od vysokých škôl s platnosťou od 1. septembra. Vysoké školy budú mať na zosúladenie svojich vnútorných predpisov so štandardami dva roky od dátumu ich účinnosti. Najneskôr do roku 2024 musia požiadať o prvú akreditáciu vnútorných systémov.
