BRATISLAVA - Časy, keď mohol niekto Slovákom Štefánika vziať, sa už minuli. O to dôležitejšie je, aby sme sa ho sami nevzdávali, ale žili a konali v duchu jeho odkazu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v utorok v slávnostnom príhovore na oslavách 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika v Košariskách.
Podľa prezidentky aj dnes veľmi potrebujeme štefánikovskú jasnozrivosť, "aby sme neprehliadli svoje historické príležitosti", a jeho vôľu k obeti pri ich napĺňaní. "A častejšie si tiež potrebujeme pripomínať, ako on chápal demokraciu – ako povinnosť pred konaním myslieť na to, či ním, ako povedal, 'nepoškodzuješ blížneho, národ, spoločnosť. To znamená, opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť'," skonštatovala. "Milan Rastislav Štefánik spĺňa všetky definície a kritériá, podľa ktorých sa pozná veľká historická osobnosť," vyhlásila prezidentka. Poukázala na to, ako "talentovaný chlapec z Košarísk" prekonal chudobné pomery vďaka tomu, že k svojmu mimoriadnemu nadaniu pridal aj "nevyčerpateľnú snahu prebiť sa" k vzdelaniu, vede a najvyšším duchovným výdobytkom svojej doby.
"Aj keby Milan Rastislav Štefánik bol známy len pre to, čo dosiahol ako astronóm, vynálezca, fotograf, meteorológ, cestovateľ, letec a vojak, aj tak by patril k velikánom slovenského národa a hovorili by sme o ňom ako o fenomenálnom človeku," zhodnotila. Pripomenula, že súčasná verejnosť Štefánika vníma ako najväčšieho Slováka. Prezidentka v príhovore vyzdvihla aj úlohu Štefánika pri formovaní Československa. Počas vojny sa stal z vedca politik a diplomat, ktorý bol už po troch rokoch generálom francúzskej armády a osobnosť pohybujúca sa v najvyšších spoločenských kruhoch.
"Bol to on, kto otváral dvere parížskych salónov pre Tomáša Garriguea Masaryka a Eduarda Beneša, aby tam mohli hľadať podporu pre vznik Československa," poznamenala. Štefánik konal v kritickej dobe ako štátnik, myslí si prezidentka. "Tak, ako mu bolo vlastné, pre dosiahnutie slobody svojho národa išiel až na hranicu sebaobetovania," vyzdvihla. Aj chorobou sužovaný prejavoval podľa nej neuveriteľnú energiu, pričom sa často dostával až na pokraj fyzického zrútenia. "Ale napriek tomu vždy robil to, čo považoval za svoju morálnu povinnosť, lebo cítil zodpovednosť za ľudí, ktorých získal pre svoj historický sen," uviedla Čaputová.
