BRATISLAVA - Novela, ktorou sa má upraviť výber generálneho prokurátora, by mohla zmeniť aj výber špeciálneho prokurátora. Členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru v stredu odobrili viaceré úpravy v navrhovanej legislatíve, chcú do nej pridať podmienky na zvolenie a odvolanie špeciálneho prokurátora.
Na túto funkciu by už nemusel nastúpiť len prokurátor Generálnej prokuratúry SR, navrhnúť kandidáta by mohlo viacero subjektov. O úpravách definitívne rozhodne parlament.
Na návrh podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu a poslanca Alojza Baránika by sa mal novelou upraviť aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Za špeciálneho prokurátora by mohol byť zvolený občan SR, ktorý dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní a má odbornú justičnú skúšku. Podľa aktuálnej legislatívy môže byť za špeciálneho prokurátora zvolený iba prokurátor generálnej prokuratúry.
Okrem generálneho prokurátora by mohli navrhovať kandidáta na špeciálneho prokurátora aj poslanec NR SR, minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Špeciálneho prokurátora môže v súčasnosti voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.
Parlament by mohol podľa návrhu odvolať špeciálneho prokurátora, "ak u neho existujú dôvodné pochybnosti o tom, že nespĺňa predpoklady na výkon funkcie špeciálneho prokurátora, ak svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne". Parlament by si mal zároveň pred hlasovaním o odvolaní špeciálneho prokurátora vyžiadať stanovisko rady prokurátorov a generálneho prokurátora.
Generálny i špeciálny prokurátor by podľa navrhovaných úprav zároveň nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.
Poslanci tiež odobrili úpravu, že pokiaľ sa generálny alebo špeciálny prokurátor vzdá svojej funkcie, zaniknúť by mu mala uplynutím dvoch mesiacov. Podľa navrhovaných zmien by si mohla hlava štátu pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mu mala predložiť do siedmich dní.
Voľba podľa nových pravidiel
Šeliga návrh odôvodnil tým, že treba byť pripravený na voľbu podľa nových pravidiel. Upozornil, že bezpečnostná previerka súčasného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika je otvorená, pričom vychádzajú na povrch nové skutočnosti, ktoré podľa neho môžu viesť k tomu, že Kováčikovi sa previerka odoberie, čo by zo zákona znamenalo zánik funkcie. "Myslím si, že je dôležité, aby bol špeciálny prokurátor vyberaný oveľa otvorenejšie," povedal Šeliga. Nesúhlasí s tým, že sa menia podmienky preto, aby bol podľa nich odvolaný Kováčik.
Podľa poslanca Borisa Suska sú navrhované zmeny neprípustným prílepkom. Predpokladá, že v tomto smere bude konať aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomienky opozície neboli podľa Suska zapracované. Kritizoval, že sa nezmenilo napríklad to, kto môže byť kandidátom na šéfa GP. Susko vidí zásadný problém v tom, že koalícia neupravila ani dôvody na odvolávanie šéfa prokurátorov.
Predseda výboru Milan Vetrák považuje úpravu o špeciálnom prokurátorovi za prílepok, na výbore preto návrhy nepodporil. Vníma riziko, že dôjde k znefunkčneniu špeciálnej prokuratúry, ale na druhej strane vidí riziko, že prezidentka nemusí prílepok podpísať alebo Ústavný súd SR môže zneplatniť časť zákona.
Šeliga nesúhlasí, že ide o prílepky, pretože sa to týka vedenia prokuratúry. Verí, že prezidentka legislatívu podpíše. Šeliga tiež dodal, že generálny prokurátor bude musieť pred vymenovaním do funkcie získať bezpečnostnú previerku, zatiaľ čo pri špeciálnom prokurátorovi bude musieť mať bezpečnostnú previerku už kandidát na tento post.
