BRATISLAVA – Po tom, čo Andrej Kiska oznámil, že v politike definitívne končí, ostáva vo vzduchu visieť ešte jedna otázka. Kto ho nahradí na čele strany Za ľudí? Dosluhujúci líder strany ešte stihol po voľbách dohodnúť koalíciu a z politiky sa vytratil. Až doteraz. Stranu nechal v rukách Veroniky Remišovej, a práve ju si vie predstaviť v čele strany. S jeho otvorenou podporou však niektorí členovia nesúhlasia.
Strana Za ľudí sa do parlamentu dostala len s odretými ušami a podľa odborníkov postupne upadá. Lákadlom pre voličov bol totiž Andrej Kiska, ktorý sa od volieb do politiky nezapája a koncom júna oznámil, že definitívne končí nielen vo vedení strany, ale aj v politike. Strana bude mať snem 8. augusta. Na ňom sa definitívne rozhodne, kto sa postaví do čela strany Za ľudí. Zdá sa, že kandidátov je niekoľko. Kiska otvorene podporil Veroniku Remišovú, s čím mali niektorí skalní členovia problém.
Kiska podporil Remišovú
V dvoch rozhovoroch, ktoré v piatok poskytol denníku SME a Nový čas, jasne uviedol, že stranu by mala viesť Veronika Remišová. Ako skúsená politička by mala podľa neho prijať výzvu a kandidovať. „Ona, ako predsedníčka by s Jurajom Šeligom, ktorý patrí medzi najväčšie politické talenty na Slovensku, by dokázali vytvoriť úžasne silný tandem, ktorý by stranu dokázal potiahnuť. Je to pre mňa úplne ideálny scenár,“ povedal Kiska.
Nahradí bývalého prezidenta?
Začiatkom marca Kiska uviedol, že po kontrole srdca lekári zistili, že napriek minuloročnej operácii nefunguje tak, ako by malo. V polovici marca sme vás ako prví informovali, že sa vzdal mandátu poslanca. Koncom júna prišiel zvrat a po niekoľkomesačnej odmlke Kiska na sociálnej sieti informoval, že definitívne končí nielen ako líder Za ľudí, ale aj v politike. „Moje zdravie mi nedovoľuje zostať aktívny v politike,“ napísal Kiska. „V piatok som aj preto na predsedníctve strany Za ľudí oznámil, že na najbližšom sneme, ktorý bude 8. augusta už nebudem kandidovať za predsedu strany,“ informoval 28. júna.
Najväčším favoritom na predsedníčku strany je práve Veronika Remišová. Jej kandidatúra je zatiaľ stále otázna. Či bude kandidovať, oznámi v najbližšom čase. O vízii strany do budúcnosti chce hovoriť s členmi v regiónoch. Dodala, že pred snemom majú prebehnúť okresné stretnutia, kde sa vyberajú delegáti na snem. Kiskovu podporu si váži. „Ďakujem Andrejovi Kiskovi za prejavenú dôveru a podporu. Veľmi si to vážim,“ uviedla.
Práve ona je najväčšou favoritkou na post predsedníčky strany. Podobný názor má aj politológ Radoslav Štefančík. „Povedal by som, že Veronika Remišová, tá je viac na očiach ako Juraj Šeliga. Nedávno sa však dosť nešťastne zamotala do kauzy Govnet. Vyzerá to tak, že nie je úplne isté, či pani Remišová postupovala správne,“ uviedol pre Topky.
Kollárovi ani Valášekovi sa to nepáči
Kollár na sociálnej sieti uviedol, že si váži Kisku za to, že pomohol odstaviť Fica. Vnímal však aj spôsob, akým Kiska podľa neho po dlhom čase opäť vstúpil do hry. Prekvapilo ho načasovanie, obsah aj forma. „Jedna z hodnôt, ktoré si v politike cením, je lojálnosť. Preto sa mi to nepáči a nepovažujem to za fér voči Jurajovi Šeligovi,“ napísal. „Načasovanie v deň prvého nominačného okresného snemu mi nepripadá ani ako ten najvhodnejší prejav úcty k ľuďom v regiónoch, v štruktúrach, ktorí držia našu stranu na svojich chrbtoch v území. A ktorí majú právo aspoň vo chvíli reštartu slobodne diskutovať o budúcnosti,“ dodal.
Nadšený nebol ani ďalší člen predsedníctva Tomáš Valášek. „Myslím si, že demokratické strany ctí, keď o svojich lídroch rozhodnú slobodnou voľbou, nie korunováciou. Máme mesiac do snemu. To je dosť času na zmysluplnú diskusiu medzi jednotlivými kandidátmi. Chcem od nich počuť, ako vidia budúcnosť strany Za ľudí a môcť si porovnať ich predstavy,“ napísal na Facebooku.
Marcinková podporuje Remišovú
Vladimíra Marcinková je na opačnej strane tábora. Na sociálnej sieti reagovala tým, že Kiska bol pre ňu v strane zárukou hodnôt, s ktorými sa stotožňuje a pre ktoré do politiky vstúpila. „To, ako vidí budúcnosť svoju, ale aj budúcnosť strany on, jej zakladateľ, a v kom vidí svojho zodpovedného nástupcu, je pre mňa kľúčové. Dnes sa vyslovil, že najlepším kandidátom na pokračovanie v jeho politických snahách bude Veronika Remišová,“ uviedla s tým, že bude podporovať jeho víziu a pomáhať ju naplniť. Členka predsedníctva a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ešte nechce uzatvárať debatu o možnom predsedovi.
Kolíková vníma, koľko práce urobila Remišová, odkedy ju Kiska poveril jeho zastupovaním. „Podľa mňa sa toho zhostila veľmi zodpovedne a svedomite. V tejto chvíli by som však neuzatvárala debatu o možnom predsedovi. Vnútrostranícka diskusia sa stále uskutočňuje,“ zdôraznila pre TASR. Za dôležité označila, aby sa uskutočnil dialóg a výmena názorov. „Vnútri strany si vydiskutujeme plusy a mínusy kandidátov, ktorí majú o líderstvo potenciálne záujem, a víťaza ukáže hlasovanie na sneme,“ doplnila.
Ďalší možní kandidáti
Kollár zároveň potvrdil, že zvažuje kandidatúru na šéfa strany, pričom po Kiskovom vyjadrení to zvažuje „o to viac“. „Mám nejaký názor, kam by strana mala smerovať. Keďže si myslím, že dáta ukazujú, že sme strana strednej triedy, mestského voliča,“ dodal s tým, že je to ešte otázka na vnútrostranícku diskusiu. Hlavnou konkurenciou Remišovej má však byť práve mladý kolega zo strany Juraj Šeliga, ktorý bol v minulosti tvárou iniciatívy Za slušné Slovensko.
V tom prípade by si Kollár podľa svojich slov vybral za šéfa strany Šeligu. „Ak by som si mal vybrať talentovanejšieho človeka s väčšou šancou politicky rásť, ja osobne si vyberám Juraja Šeligu,“ dodal. Okrem Kollára, Šeligu a Remišovej sa v kuloároch špekuluje aj o mene Jany Žitňanskej. Tá by sa mala vzdať v prospech Juraja Šeligu, ku ktorému má blízko. Topky ich v koncom mája prichytili po spoločnej noci u Šeligu, ktorý však vzťah poprel.
Konflikt by stranu zničil zvnútra
Podľa politológa však Šeliga nemá dostatok politických skúsenosti a nie je to len jeho vekom. „Vek na Šeligovi nevadí, približne v jeho veku sa Daniel Lipšic stal ministrom spravodlivosti. Problém Šeligu je skôr jeho politická nezrelosť a absencia skúsenosti s riešením vnútrostraníckych konfliktov,“ uviedol Štefančík s tým, že s riešením konfliktov nemá skúsenosti ani Remišová, „pretože Igor Matovič ju do OĽaNO nepustil“. Každý z nich má za sebou skupinu podporovateľov a vzájomný konflikt medzi nimi by stranu zničil zvnútra.
„Strane by prospelo, keby sa dohodli na jednom mene. Pokiaľ totiž pôjdu do otvoreného konfliktu, hoc aj vnútrostraníckeho, strana skoroduje rýchlejšie. Stále totiž nemá dobre vybudované vnútrostranícke štruktúry, absentuje skúsenosť s výmenou predsedu,“ povedal politológ. Dodal, že práve to je problém. Len málo strán na slovenskej politickej scéne dokázalo prežiť výmenu svojho otca zakladateľa. Buď došlo k úpadku priamo, alebo nastal neskôr po vnútornom štiepení.
Povolebné vytriezvenie
Okolo strany bývalého prezidenta bolo veľké „haló“ niekoľko mesiacov. O jej vzniku sa hovorilo v čase, keď bol Kiska prezidentom. Mnohí kritizovali fakt, že vznik strany oznámil ešte pred koncom mandátu. Oficiálne ju predstavil dva dni po nástupe Zuzany Čaputovej do čela štátu. Silný líder, silné mená, veľká vízia. Kisku bolo vidieť všade. Po voľbách však prišlo vytriezvenie. Síce sa do parlamentu dostali, no zisk 5,7 percenta nebol uspokojivý. Kiska poďakoval, dohodol koalíciu, aj keď nebol nadšený spoluprácou s Borisom Kollárom, a vytratil sa.
Stranu čaká postupný zánik
Bez ohľadu na to, kto bude stáť na čele strany, subjekt čaká úpadok a postupný zánik, myslí si Štefančík. „Problém tejto strany spočíva v silnom personalizovanom správaní jej voličov. Za ľudí bola stranou s najväčším počtom voličov, ktorí sa pre stranu rozhodli kvôli sympatiám k jej lídrovi,“ uviedol s tým, že dôležitá bola pre voličov Kiskova osobnosť, nie program strany.
„Popularita Andreja Kisku však vyšumela rýchlejšie ako sa predpokladalo a po fatálnom volebnom neúspechu zrejme nie je schopný ponúknuť verejnosti niečo originálne. Tak ako rýchlo sa Andrej Kiska objavil v slovenskej politike, tak rýchlo z nej aj zmizol,“ myslí si Štefančík a dodal, že stranu dnes už podľa neho nikto neberie vážne. „Otázka teda nestojí, či jej ešte niečo môže ublížiť, ale čo jej pomôže, aby dokázala dožiť aspoň do konca tohto volebného obdobia.“
