BRATISLAVA - Pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu ako v prípade podnikateľa Jozefa M. zadržaného v českom Šumperku sa uplatňujú tri právne poriadky a občianstvo nehrá rolu. Uviedol to docent Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, poradca Ústavného súdu SR a profesor na Právnickej fakulte Lipskej univerzity Libor Klimek.
"Po prvé ide o právny poriadok štátu, ktorý ho má vykonať, t. j. zatknúť vyžiadanú osobu a odovzdať ju štátu, ktorý si ju vyžiadal. Po druhé sa uplatňuje právny poriadok štátu, ktorý si osobu vyžiadal. Nakoniec sa uplatňuje právny poriadok EÚ vrátane judikatúry jej Súdneho dvora," vysvetlil Klimek, ktorý k európskemu zatýkaciemu rozkazu publikoval desiatky prác doma, ako aj v zahraničí.
Ako povedal, ak je osoba takto zatknutá v ČR, príslušné orgány postupujú na základe zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci vo veciach trestných. "Zákon sa uplatňuje do okamihu odovzdania osoby orgánom iného štátu EÚ vrátane spolupráce s orgánmi SR. Po odovzdaní osoby slovenské orgány postupujú podľa zákona o európskom zatýkacom rozkaze," objasnil Klimek.
Rýchlosť postupu orgánov každého štátu závisí jednak od okolnosti konkrétneho prípadu, od lehôt uvedených v právnej úprave, od vyťaženosti či akcieschopnosti príslušných orgánov, ale aj od postoja vyžiadanej osoby a jej obhajcu. "Jednými z inovácií európskeho zatýkacieho rozkazu v porovnaní s medzinárodným zatýkacím rozkazom sú kratšie lehoty kladené na konkrétne procesné kroky. Avšak vyžiadaná osoba má možnosť postup príslušných orgánov spomaľovať," povedal.
Podľa neho za ideálnych podmienok, keď osoba súhlasí s jej odovzdaním do iného štátu, odovzdanie je možné v priebehu jedného až dvoch týždňov od zatknutia. Ak však osoba s odovzdaním nesúhlasí, tento postup sa môže oddialiť na niekoľko týždňov či vo výnimočných prípadoch aj na niekoľko mesiacov.
"V mnohých prípadoch je prirodzené, že osoba sa bráni odovzdaniu do iného štátu alebo sa snaží odovzdanie skomplikovať či spomaliť. Má však právo využiť všetky prostriedky, ktoré jej zákon priznáva, ale takto dochádza k oddialeniu termínu odovzdania do iného štátu. Každý prípad európskeho zatýkacieho rozkazu je individuálny. Následne prebieha rôzny sled udalostí, ako aj procesných úkonov, a preto bezprostredne po zatknutí nie je možné presne určiť termín odovzdania," zdôraznil.
Občianstvo nehrá rolu pri európskom zatýkacom rozkaze. "Právna úprava v celej EÚ je nekompromisná. Štátna príslušnosť ku konkrétnemu štátu nebráni odovzdaniu vyžiadanej osoby z tohto štátu do iného štátu EÚ. To znamená, že ak ide o občana ČR, to nebráni jej orgánom túto osobu na Slovensko odovzdať," dodal Klimek.
