František Tondra
BRATISLAVA - Najlepším modelom financovania cirkví by bola možnosť dobrovoľne im poukazovať časť zaplatenej dane. V rozhovore pre ČTK to povedal jeden z čelných predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku František Tondra.
Rímskokatolíci, ktorí si 30. decembra pripomínajú okrúhle výročie zriadenia samostatnej cirkevnej provincie, by si však podľa neho chceli udržať nárok na štátnu podporu aj naďalej, napríklad pri údržbe kostolov. Vláda však podľa jej podpredsedu Dušana Čaploviča v najbližšom období zmenu vo financovaní cirkví neplánuje.
"Terajší model priameho financovania cirkví nepovažujeme za najlepší (...). Za najlepšie sa nám vidí asignácia. Nie povinná daň, ako je to v Rakúsku alebo v Nemecku, ale dobrovoľná asignácia," povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Tondra.
V prípade takzvaného asignačného modelu, aký funguje napríklad v Taliansku, sa počíta s tým, že veriaci majú možnosť poukázať časť zaplatenej dane v prospech cirkvi. Podobný model funguje na Slovensku pri financovaní mimovládnych organizácií, ktorým môžu občania poukázať dve percentá z dane z príjmov. V Rakúsku a Nemecku zas veriaci financujú cirkvi prostredníctvom špeciálnej dane.
V súčasnosti štát prispieva cirkvám a náboženským spoločnostiam na Slovensku ročne necelou miliardou korún, ktorá ide prevažne na platy kňazov. Na Slovensku sa vyše dve tretiny obyvateľstva hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu. Tondra pripomenul, že prípadnú zmenu modelov financovania cirkví prehodnocuje odborná komisia KBS.
Vládny kabinet Roberta Fica v najbližšom čase zmenu financovania cirkví a náboženských spoločností neplánuje. "Zatiaľ platí terajší model a momentálne chceme vytvoriť priestor na diskusiu, aby sme si overili možnosti asignovanej dane," priblížil postoj vlády Čaplovič.
Zavedenie možnosti poukazovať cirkvám časť zaplatenej dane by nebolo jednoduché ani podľa biskupa Tondru. "Ľudia u nás na to nie sú zvyknutí. Ale myslím, že keď sa budú postupne informovať, môže to byť nádejný spôsob," poznamenal.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky agentúry TNS a týždenníka Trend by v prípade zavedenia asignačného modelu poukazovala cirkvám časť zaplatenej dane zhruba tretina zarábajúcich ľudí. Ak by však išlo o daň navyše, ktorá by znížila čistý príjem darcu, cirkvám by prispievala iba asi desatina zarábajúcej populácie.
Tondra upozorňoval, že štát by mal prispievať cirkvám aj naďalej napríklad na opravu kostolov, ktoré sú aj kultúrnymi pamiatkami. "Budovy potrebujú stálu údržbu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok je dnes nesmierne drahé. Táto otázka nemôže byť otázkou len príspevkov veriacich," uzavrel biskup. Podľa Čaploviča by bolo možné problém riešiť prostredníctvom účelových grantov, o ktoré by sa cirkvi uchádzali.
Rímskokatolícka cirkev si práve v závere roka 2007 pripomína 30 výročie vzniku samostatnej provincie. Počas existencie Rakúsko-Uhorska totiž patrilo územie Slovenska napríklad pod správu arcibiskupstva v maďarskom Ostrihome. Vytvoreniu provincie po vzniku prvej Československej republiky zabránili 2. svetová vojna a neskôr so vznikom provincie nesúhlasila komunistická strana. V roku 1995 zriadil pápež Ján Pavol II. samostatnú cirkevnú provinciu aj na východe republiky, pričom na jej sídlo boli povýšené Košice.
"Terajší model priameho financovania cirkví nepovažujeme za najlepší (...). Za najlepšie sa nám vidí asignácia. Nie povinná daň, ako je to v Rakúsku alebo v Nemecku, ale dobrovoľná asignácia," povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Tondra.
V prípade takzvaného asignačného modelu, aký funguje napríklad v Taliansku, sa počíta s tým, že veriaci majú možnosť poukázať časť zaplatenej dane v prospech cirkvi. Podobný model funguje na Slovensku pri financovaní mimovládnych organizácií, ktorým môžu občania poukázať dve percentá z dane z príjmov. V Rakúsku a Nemecku zas veriaci financujú cirkvi prostredníctvom špeciálnej dane.
V súčasnosti štát prispieva cirkvám a náboženským spoločnostiam na Slovensku ročne necelou miliardou korún, ktorá ide prevažne na platy kňazov. Na Slovensku sa vyše dve tretiny obyvateľstva hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu. Tondra pripomenul, že prípadnú zmenu modelov financovania cirkví prehodnocuje odborná komisia KBS.
Vládny kabinet Roberta Fica v najbližšom čase zmenu financovania cirkví a náboženských spoločností neplánuje. "Zatiaľ platí terajší model a momentálne chceme vytvoriť priestor na diskusiu, aby sme si overili možnosti asignovanej dane," priblížil postoj vlády Čaplovič.
Zavedenie možnosti poukazovať cirkvám časť zaplatenej dane by nebolo jednoduché ani podľa biskupa Tondru. "Ľudia u nás na to nie sú zvyknutí. Ale myslím, že keď sa budú postupne informovať, môže to byť nádejný spôsob," poznamenal.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky agentúry TNS a týždenníka Trend by v prípade zavedenia asignačného modelu poukazovala cirkvám časť zaplatenej dane zhruba tretina zarábajúcich ľudí. Ak by však išlo o daň navyše, ktorá by znížila čistý príjem darcu, cirkvám by prispievala iba asi desatina zarábajúcej populácie.
Tondra upozorňoval, že štát by mal prispievať cirkvám aj naďalej napríklad na opravu kostolov, ktoré sú aj kultúrnymi pamiatkami. "Budovy potrebujú stálu údržbu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok je dnes nesmierne drahé. Táto otázka nemôže byť otázkou len príspevkov veriacich," uzavrel biskup. Podľa Čaploviča by bolo možné problém riešiť prostredníctvom účelových grantov, o ktoré by sa cirkvi uchádzali.
Rímskokatolícka cirkev si práve v závere roka 2007 pripomína 30 výročie vzniku samostatnej provincie. Počas existencie Rakúsko-Uhorska totiž patrilo územie Slovenska napríklad pod správu arcibiskupstva v maďarskom Ostrihome. Vytvoreniu provincie po vzniku prvej Československej republiky zabránili 2. svetová vojna a neskôr so vznikom provincie nesúhlasila komunistická strana. V roku 1995 zriadil pápež Ján Pavol II. samostatnú cirkevnú provinciu aj na východe republiky, pričom na jej sídlo boli povýšené Košice.
