BRATISLAVA - Zdá sa, že premiér Igor Matovič bude mať konkurenciu. Rovnako sa zdá, že napriek kritike z radov koaličných poslancov, premiér Igor Matovič neplánuje upustiť od svojich vládnych novín. Alojz Hlina uviedol, že Opozičné noviny budú reagovať na vládu a ponúknu aj riešenia.
S myšlienkou Opozičných novín prišli bývalý šéf KDH Alojz Hlina a predseda Dobrej voľby Tomáš Drucker. Obaja kandidovali so svojimi stranami v parlamentných voľbách, no do parlamentu sa nedostali. Ich noviny majú byť reakciou na tie vládne, ktoré presadzuje premiér Igor Matovič a ktoré sú aj súčasťou programu vlády. Zatiaľ nie je jasné, kedy začnú obe periodiká vychádzať. Opozičné noviny si pred pár dňami zaregistrovali ochrannú známku.
Reakcia na vládne noviny
Podľa Hlinu majú byť opozičné noviny reakciou na vládne noviny. „To znamená, že ak budú všetky spoločné jednania úspešné a vytvorí sa dostatočne silný tím na ich vydávanie, tak vydávať ich budeme vtedy, keď bude premiér a vláda SR vydávať vládne noviny za štátne peniaze,“ uviedol pre Topky Hlina. Vychádzať by mali so zhruba dvojtýždňovým oneskorením. Detaily sú však v súčasnosti len predmetom rozhovorov. Noviny budú financované z vlastných zdrojov autorov projektu. „Ak budú vládne noviny, tak budú aj opozičné, lebo demokraciu treba chrániť,“ uviedol pred časom pre TASR Hlina.
Kto s myšlienkou vydávania novín prišiel, nie je jasné. „Dôležité je, či sa to podarí a nie to, kto bol iniciátorom,“ uviedol Hlina. Na vytvorení periodika však spolupracuje s Tomášom Druckerom. Spoločne oslovili aj ďalších politikov a odborníkov, ktorí by sa mali na projekte podieľať. Ich mená zatiaľ nezverejňujú, keďže stále prebiehajú rokovania. „S pánom Hlinom a rovnako aj s inými politikmi hľadáme spoločnú reč,“ reagoval pre Topky Drucker.
Prečo práve Drucker?
Tomáš Drucker viedol ministerstvo zdravotníctva a krátko aj ministerstvo vnútra ako nominant strany Smer. Neskôr sa však rozhodol založiť vlastný subjekt s názvom Dobrá voľba, s ktorým nakoniec vo voľbách neuspel. Mnohí ho v minulosti pred voľbami označovali ako odnož Smeru a odmietali s ním akúkoľvek možnú spoluprácu. Prečo sa Hlina rozhodol spolupracovať práve s Druckerom? „Ak chcete vydávať opozičné noviny, nemôžete ich vydávať so Sulíkom, Kiskom, Dostálom. Nie preto, že s nimi ich vydávať nechcete, ale preto, že oni sú vo vláde,“ vysvetlil Hlina.
„Ak chcete robiť normálne, netoxické opozičné noviny, nemôžete ich robiť s ĽS NS alebo so Smerom či Harabínom. Takže, ak chcete robiť normálne opozičné noviny, môžete ich robiť s niekým zo strán, ktoré síce neprešli do parlamentu, ale sú to relevantné strany, majú potenciál, odborníkov a nie sú toxické,“ uviedol. Do úvahy tak prichádzajú aj mimoparlamentné subjekty Progresívne Slovensko či SPOLU.
Nejde o projekt politických strán
Ani jedna z neparlamentných politických strán však nie je tak silná, aby dokázala samostatne vydávať opozičné noviny, tvrdí Hlina. „Nie je tak silná ani politicky a ani ekonomicky. Okrem toho to nie je projekt politických strán. Toto je projekt ľudí, ktorí sú v rôznych politických stranách. Navyše, pri politicko-ekonomickom projekte musíte pracovať s ľuďmi, ktorí už niekedy niečo tvorili a riadili.“
Opozičné noviny zaregistrovali ochrannú známku
Ochranná známka pre Opozičné noviny bola zaregistrovaná pred pár dňami. Ako majiteľ je uvedená firma ORAVA - STAV s. r. o., v ktorej figuruje matka Alojza Hlina. Ide však o dočasné riešenie. „Keď som moju kolegyňu pred viac ako rokom požiadal, aby zaregistrovala doménu www.opozicnenoviny.sk, tak ju registrovala na túto spoločnosť. Už sme to teraz nechceli meniť,“ uviedol Hlina s tým, že úlohu tam zohral aj čas.
„Nakoľko tým, že sa informácia o pripravovanom vydávaní opozičných novín zverejnila, bolo otázkou času, kedy by si niekto iný dal registrovať noviny pod týmto názvom. Ak opozičné noviny vzniknú, doménu a ochrannú známku držiteľ prevedie na spoločnosť, ktorá bude vydavateľom,“ dodal Hlina.
Podrobnosti sú predmetom rozhovorov
Čo bude obsahom Opozičných novín, kto sa bude starať o texty či výber tém, je zatiaľ predmetom rozhovorov. „Názov niečo predznamenáva, ale okrem toho, že budú reaktívne, budú ponúkať aj návrhy, riešenia,“ uviedol Hlina s tým, že sám sa však neplánuje venovať žiadnemu priamemu výkonu. „Len budem obhajovať, myslím, že vcelku logický záujem, aby tam bolo konzervatívne okienko a riešenia. Obzvlášť, keď tam bude stredové a liberálne,“ dodal.
Vieme ponúknuť lepšiu alterantívu
Drucker uviedol, že takmer 30 percent hlasov z parlamentných volieb nemá svoje zastúpenie v parlamente. „Opozíciu tvoria len Smer a ĽSNS. Hlasy tých, ktorí nemajú svoje zastúpenie, musí byť počuť. Ľuďom musíme a vieme ponúknuť lepšiu alternatívu, ako si vyberať medzi nechceným Smerom a súčasnou populistickou vládou na čele so súčasným premiérom,“ myslí si šéf Dobrej voľby.
Podľa neho je absurdné, že premiér a jeho vláda chcú napriek veľkému mediálnemu priestoru míňať peniaze občanov „na takúto formu propagandy“. „Navyše si musíme uvedomiť, že to vôbec nebude lacná záležitosť. Som presvedčený, že ľudia si zaslúžia počuť aj názory ostatných, a to je presne to, čo im chceme spoločne priniesť,“ dodal Drucker.
Vládne noviny sú v štádiu prípav
Zámer vydávať noviny zaradila vláda do svojho programového vyhlásenia. Kabinet sa v ňom zaväzuje zabezpečiť pravidelné informovanie občanov prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností. Obsahovať majú odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev. V súčasnosti sú vládne noviny v štádiu intenzívnych prípav na verejné obstarávanie na tlač a distribúciu novín.
„Je to náročný proces. Jeho príprava trvá dlhšie aj preto, lebo ÚV SR chce nastaviť podmienky tak, aby sa mohlo do súťaže prihlásiť čo najviac uchádzačov nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín,“ uviedla pre Topky Tatiana Kmecová z Úradu vlády. Názov novín ešte neurčili, predpokladá sa, že budú mať rozsah 32 strán. Doba procesu je odhadovaná na niekoľko mesiacov, nie je preto jasné, kedy vyjde prvé číslo.
Za vznikom nápadu vládnych novín je podľa úradu myšlienka väčšej informovanosti ľudí o tom, ako funguje štát. „Aby verejnosť vnímala, koľko peňazí vyberie a na čo ich vynaloží. Úlohou vládnych novín by teda malo byť informovanie o tom, ako štát funguje a čo nás to stojí. Úlohou vládnych novín nemá byť spravodajstvo o činnosti vlády - to prináleží médiám.“ Financované budú z rozpočtu Úradu vlády SR. „Ak sú splnené všetky podmienky, založiť noviny si môže každý, podobne, ako každý môže vyjadriť svoj názor,“ dodala Kmecová.
Kritika z vlastných radov
Kritizuje ho opozícia aj viacerí koaliční poslanci. Poslanec Miroslav Kollár (Za ľudí) apeloval na vládu, aby upustila od ambície vydávať vládne noviny. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) za nápadom nevidí zlý úmysel, nemyslí si však, že tento spôsob zvyšovania informovanosti verejnosti je dobrý. Nápad vydávať vládne noviny kritizoval aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel a člen najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO, ktorá s nápadom prišla. Grendel nepovažuje vydávanie vládnych novín, na ktorých trvá premiér Matovič, za dobrý nápad.
