BRATISLAVA - Na úrade vlády by sa dnes mali zaoberať diskutovanou témou o zrušení, resp. nezrušení núdzového stavu. Premiér sa pred pár dňami vyjadril, že sa zatiaľ rušiť nebude. Odborníci už nevidia dôvod na jeho predlžovanie. Matoviča kritizovali aj niektorí opoziční poslanci.
Témou ponechania alebo zrušenia núdzového stavu na Slovensku v súvislosti s pandémiou koronavírusu by mali odborníci rozoberať na ďalšom stretnutí dnes, ale aj budúci týždeň. Premiér Igor Matovič sa už k núdzovému stavu vyjadril predtým. Nevylúčil jeho prípadné zrušenie ani opätovné vyhlásenie.
Rozhodnutie až budúci týždeň
V súvislosti s témou núdzového stavu na Slovensku informoval tlačový a informačný odbor ÚV SR, že o núdzovom stave bude rokovať Ústredný krízový štáb na základe odborných právnych analýz. Definitívne rozhodnutie prijme ÚKŠ na svojom najbližšom zasadnutí, ktoré by sa malo uskutočniť v priebehu budúceho týždňa.
Ďalšie uvoľňovanie opatrení! KORONAVÍRUS ustupuje: Otvoria sa kúpaliská, na pivo aj viacerí
Neobmedzuje nás to
Podľa neho nás núdzový stav žiadnym spôsobom zásadne neobmedzuje. „Len nám umožňuje napríklad to, aby sme zásobovali nemocnice osobnými ochrannými prostriedkami. V momente, keď sa zruší núdzový stav, nemocnice si ich musia nakupovať samé, a to je dosť slušná komplikácia,“ priblížil premiér s tým, že sa chce k tejto otázke postaviť zodpovedne. „Musíme si zobrať všetky dôsledky, všetky dosahy, ktoré to má,“ dodal.
Minútová pauza a môže platiť znova
Ešte minulý týždeň premiér uviedol, že si možno budeme môcť dopriať letnú pauzu. „Nebude núdzový stav, a potom na jeseň budeme rýchlo prijímať núdzový stav, lebo budeme musieť brzdiť rozmáhanie sa vírusu,“ povedal po minulotýždňovom rokovaní vlády. Zdôraznil, že možnosti opätovného vyhlásenia núdzového stavu po uplynutí zákonnej lehoty sú otázkou na právnikov. Na poslednom rokovaní krízového štábu dali v tejto súvislosti vypracovať právne stanovisko, čo všetko a aké možnosti by vláda zrušením núdzového stavu stratila.
Predbežne z toho podľa neho vyplýva, že si vláda nemôže dovoliť núdzový stav zrušiť. V zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže núdzový stav trvať maximálne 90 dní. „Potom môžete dať minútovú prestávku, a potom môžete mať znova na 90 dní, čo teda predbežne viem. Asi tak to funguje, keď nemôžete predlžovať,“ podotkol Matovič.
Kollár to chápe, núdzový stav však podľa neho nie je nutný
Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára však už Slovensko nepotrebuje mať vyhlásený núdzový stav pre pandémiu koronavírusu. Napriek tomu, ako tvrdí, chápe pohnútky Matoviča, prečo tento stav ešte nebol zrušený, a to byť pripravený na druhú vlnu pandémie. „Premiér chce byť pripravený, to sa mu nedá vytknúť,“ povedal šéf parlamentu. Zotrvanie v núdzovom stave podľa jeho slov neznamená, že budú na Slovensku zatvorené obchody, nebude sa dať cestovať, či ísť na dovolenku. „Vďaka núdzovému stavu nebude potrebné, aby musela opäť rýchlo zasadnúť vláda, ale bude možné hneď prijímať opatrenia a okamžite konať,“ vysvetlil Kollár.
Kritika opozície
Podľa opozičných poslancov Smeru už nie je dôvod na predlžovanie núdzového stavu. Podpredseda parlamentu Peter Pellegrini vyzval premiéra, aby núdzový stav zrušil, ako aj zákaz zhromažďovať sa. V súčasnosti podľa neho neexistuje dôvod naďalej obmedzovať práva občanov a tiež ohrozovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nevylúčil, že sa v tejto veci obráti na Ústavný súd SR. Premiér podľa Pellegriniho namiesto jasného plánu špekuluje o predĺžení núdzového stavu. Upozornil, že tzv. kĺzavý medián, čiže ukazovateľ, ktorý si vláda stanovila na uvoľňovanie opatrení, je už dlhšie na hodnote nula.
„Dokedy a podľa akého ukazovateľa ešte chce pán premiér Matovič udržiavať ekonomické obmedzenia a samotný núdzový stav?“ pýtal sa. „Dnes je úplne zrejmé, že opatrenia začínajú byť brzdou ďalšieho oživovania ekonomiky,“ dodal s tým, že Slovensku hrozí pandémia nezamestnanosti a ekonomická chudoba. Premiér v reakcii uviedol, že ak by Pellegrini zabezpečil ochranné zdravotné pomôcky či prostriedky pre klientov a personál domovov sociálnych služieb alebo keby nepúšťal ľudí do osád bez kontroly, „tak by sme na Slovensku nemali núdzový stav už dva mesiace“.
Dôvody už pominuli
Poslanec Peter Žiga upozornil, že celý svet otvára hranice, obchody a zmierňuje kritériá. Podotkol, že sú krajiny, kde núdzový stav vyhlásený ani nebol. „Už pominuli dôvody, aby sme hrotili situáciu a my na Slovensku sa ideme báť druhej vlny pandémie. Druhá vlna príde, ale v oblasti ekonomiky,“ povedal Žiga. Byť vládou, bojí sa skôr „pandémie nezamestnaných a chudoby“. Radí jej preto, aby sa venovala skôr ekonomickej situácii.
Núdzový stav podľa poslanca obmedzuje slobodu ľuďom a nevidí dôvody v jeho zotrvaní. „Ak by vypukla druhá vlna pandémie nového koronavírusu, Slovensko to bude vedieť vopred, lebo sa to šíri z iných krajín. Bude dosť času potom na vyhlásenie mimoriadnej situácie i núdzového stavu,“ podotkol. Upozornil, že aj povinná štátna karanténa pre repatriantov mala zmysel, keď vrcholila pandémia.
Je to pohŕdanie Ústavou
Pokračovanie v núdzovom stave je pohŕdaním Ústavou a jej obchádzaním, vyhlásil Richard Raši s tým, že dôvody na trvanie núdzového stavu pominuli. „Neexistuje jediný relevantný dôvod, aby núdzový stav pokračoval aj po uplynutí jeho lehoty,“ zdôraznil Raši a odvoláva sa na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vláda podľa Rašiho obmedzuje osobné slobody ľudí a núdzový stav jej vlastne vyhovuje. „Napríklad preto, lebo v núdzovom stave je zákaz zhromažďovania sa, zákaz štrajkov,“ podotkol s tým, že vláda môže mať aj osobný motív, pretože sa obáva, že by mohli ľudia svoje znepokojenie prísť vyjadriť do ulíc.
Právnici sa zhodli: Núdzový stav by mal skončiť
Núdzový stav by sa mal skončiť v polovici júna, teda najneskôr 90 dní od jeho vyhlásenia. Predĺžiť ho v zmysle zákona by nemalo byť možné. Zhodli sa na tom Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a docent ústavného práva Marek Domin z katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Ich názory sa rozchádzajú v tom, či možno núdzový stav následne vyhlásiť nanovo.
Berdisová si myslí, že text ústavného zákona o bezpečnosti štátu treba vykladať zužujúco. „Práve zužujúci výklad nás chráni pred zneužitím núdzového stavu na eróziu našich práv. Teda nás chráni pred mocou,“ podotkla. Poukázala na to, že zákon síce hovorí o možnosti predĺžiť výnimočný stav, ale nie o predĺžení núdzového stavu. Pri vyhlásení núdzového stavu nanovo sa Berdisová domnieva, že by to bolo obchádzaním toho, že stav podľa zákona nemožno predĺžiť. „V istom zmysle ústavný zákon podľa mňa s takouto pandémiou nerátal. Potom je však problém v ústavnom zákone, a to taký, ktorý sa nejakým rozširujúcim výkladom riešiť nemá,“ povedala.
Mal by byť obnovený?
Dodala, že kľúčovým kritériom pre trvanie núdzového stavu nie je maximálne 90 dní, ale to, že môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Vysvetlila, že ústavná lehota jeho trvania by tak mala uplynúť tým, že prestane byť nevyhnutný, a to aj pred uplynutím 90 dní. Ak by sa tak nestalo, automaticky uplynie 90 dňami. „Respektíve, ak by mal byť vyhlásený na dlhšie, porušuje sa tým ústavná požiadavka,“ tvrdí.
Domin podobne poukázal na to, že kým ústavný zákon pri výnimočnom stave špecificky hovorí o jeho možnom predĺžení, pri núdzovom stave táto formulácia chýba. „Ale v zásade, pokiaľ by aj po tých 90 dňoch, po uplynutí núdzového stavu, trvali dôvody, pre ktorý bol vyhlásený, tak si viem predstaviť, že by bol nanovo opätovne vyhlásený,“ uviedol.
V súvislosti s dĺžkou trvania núdzového stavu sa obaja zhodujú, že lehota 90 dní sa počíta od jeho pôvodného vyhlásenia a nie od prípadného rozširovania na ďalšie oblasti. „Stále trvá a tie dôvody, pre ktoré bol vyhlásený, trvajú,“ podotkol Domin s tým, že došlo len k rozšíreniu z hľadiska územia, či v otázke, ktoré základné práva a slobody je možné obmedziť. „Takže by som sa priklonil k záveru, že od pôvodného dátumu vyhlásenia sa má počítať najdlhšia prípustná lehota,“ doplnil.
Čo je núdzový stav?
Núdzový stav vyhlásila vláda pre štátne nemocnice pôvodne od 16. marca 2020. Následne ho viackrát rozšírila o ďalšie oblasti a opatrenia. Jeho predĺženie či opätovné vyhlásenie právna úprava nešpecifikuje. Jednou z tém na stretnuti, bude aj zákaz zhromažďovania prijala vláda pred Veľkou nocou, pričom ho časovo neohraničila. Podmienky vyhlásenia núdzového, výnimočného či vojnového stavu upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Pri všetkých stavoch platia rôzne podmienky na ich vyhlásenie aj rôzne možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Líšia sa napríklad v lehotách, počas ktorých môžu trvať, ako aj v územnom rozsahu, na ktorom môžu byť vyhlásené. V súvislosti s novým koronavírusom vyhlásila pred niekoľkými týždňami slovenská vláda núdzový stav.
Núdzový stav môže vyhlásiť vláda, ak hrozí ohrozenie života a zdravia osôb alebo k nemu došlo, a to aj pri pandémii, ale aj v prípade možného ohrozenia životného prostredia alebo značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. V súvislosti s trvaním núdzového a výnimočného stavu zákon hovorí, že ho možno vyhlásiť „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas“. Výnimočný stav môže byť najdlhšie vyhlásený na 60 dní, možno ho predĺžiť najviac o 30 dní, a to v prípade nových okolností, ktoré súvisia s dôvodmi jeho vyhlásenia. Núdzový stav v zmysle zákona môže trvať najdlhšie 90 dní, o jeho predĺžení zákon nehovorí.
