BRATISLAVA - Zdá sa, že do stredu pozornosti sa dostanú aj stravné lístky. Na včerajšej tlačovke sa k tejto téme vyjadril premiér Igor Matovič. Vláda totiž zvažuje, že systém gastrolístkov sa bude meniť. Mohli by byť dobrovoľné, buď dostanú zamestnanci lístky, alebo hotovosť. Názory odborníkov sa však líšia.
Téma gastrolístkov je zatiaľ len v rovine diskusie, neexistuje žiadny konkrétny návrh. Vláda sa touto témou zatiaľ zaoberala len v programovom vyhlásení jednou vetou. „Zamestnancom umožníme vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu,“ píše sa v PVV. K téme sa vyjadrila aj vicepremiérka Veronika Remišová i premiér Igor Matovič, ktorý zatiaľ túto debatu viac-menej stopol.
Prvé rokovanie tripartity na vláde: Ďalšie opatrenia! KORONAVÍRUS má byť chorobou z povolania
Stravné lístky len v reštauráciách?
Remišová sa k téme vyjadrila cez víkend v diskusnej relácii RTVS. Medzi ďalšie formy pomoci, ktoré nová vláda presadzuje, patrí aj podpora reštaurácií. „Presadzujeme aj pomoc reštauráciám. Napríklad stravné lístky by sa mali dať uplatniť len v reštauráciách, nie na nákupy v supermarketoch,“ uviedla.
Matovič debatu stopol
Matovič uviedol, že o zrušení gastrolístkov hovoril už vtedy, keď vstupoval do politiky. „Keď tu raz máme zákonnú menu euro, nepotrebujeme tu mať papierik a tváriť sa, že to je niečo zvlášť. Môj osobný názor v tejto veci je, že stravné lístky treba zrušiť a v tej istej výške treba dať ľuďom, resp. zamestnancom príspevky na stravovanie,“ uviedol premiér po rokovaní tripartity. Argumenty zo strany bývalej vlády, ktoré hovorili o tom, že ak ľudia nebudú mať v peňaženke stravenky, nebudú sa stravovať, podľa neho zaváňajú sociálnym inžinierstvom.
„Hlad sa nám dostaví na základ fyziologickej potreby a nie na základe toho, či máme nejaké lístky v peňaženke,“ povedal. Zároveň dodal, že cestou, o ktorej hovorila Remišová, vláda nepôjde. „Návrhom Veroniky Remišovej, že by sa gastrolístkami dalo platiť len v reštauráciách, tak touto cestou určite nepôjdeme,“ uviedol s tým, že to podľa neho hovorila v dobrej viere pomôcť reštauráciám. „Buď ich zrušíme, s tým, že budú príspevky na stravovanie, alebo ostanú v tejto podobe,“ dodal s tým, že ak by aj nejaká zmena nastala, vždy bude mať zamestnanec na výber či chce lístky, alebo hotovosť. „Určite by to nebolo na rozhodnutí zamestnávateľa, zamestnanci by neprišli ani o euro.“
Odborári chcú gastrolístky ponechať
Svoje tvrdenie však Remišová poopravila, podľa nej to médiá zle interpretovali. „Uvažujeme aj nad schémou, ktorá je podobná rakúskej, kde by zamestnanci alebo domácnosti dostávali nejakú poukážku, ktorú by mohli použiť len v reštauráciách. To však hovoríme nad rámec gastrolístkov,“ povedala Remišová. To, že sa týmto návrhom na tripartite zaoberali, potvrdili aj odborári. Zjavne však z neho neboli príliš nadšení.
„Neexistuje tento návrh v žiadnej legislatívnej podobe, ale tak či tak sme si to chceli vyjasniť na rokovaní tripartity a boli sme ubezpečení, že išlo len o momentálny nápad podpredsedníčky vlády," doplnila viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. „Konfederácia zastáva názor, že by gastrolístky mali byť ponechané a nemali by byť zamenené za finančnú hotovosť, nebránime sa, aby boli v maximálne miere elektronizované,“ uviedla.
Gastrolístky by mali byť minimálne dobrovoľné
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš si myslí, že systém gastrolístkov má administratívne náklady. „Musí uživiť firmy, ktoré ho prevádzkujú a komplikuje administráciu platieb spotrebiteľom aj obchodníkom. Poskytovať plošné poukážky na potraviny je neefektívne. Veľká väčšina ľudí ich nepotrebuje, navyše ani neovplyvňujú kvalitu ich stravovania,“ uviedol pre Topky Goliaš. Minimálnym riešením je podľa neho elektronizácia a zdobrovoľňovanie gastrolístkov. „Systémovým riešením je ich zrušenie a nahradenie hotovostnými platbami,“ dodal.
Slobodné rozhodnutie
Analytik INESS Róbert Chovanculiak takisto vidí riešenie v tom, že by mali byť gastrolístky zrušené alebo dobrovoľné. Rovnako považuje za efektívne a spravodlivé riešnie, pokiaľ by mali ľudia na výber, v akej forme lístky dostanú. „Gastrolístky vytvárajú náklady pre zamestnávateľov, zamestnancov aj poskytovateľov reštauračných služieb. A to bez toho, aby prispievali nejakou výraznou pridanou hodnotou oproti alternatíve s hotovosťou. Pre realizáciu tejto alternatívy postačuje v zákone odstrániť povinnosť vydávať pre zamestnancov gastrolístky a ponechať daňové zvýhodnenie aj na hotovosť určenú na stravovanie. Potom sa budú môcť zamestnávatelia so zamestnancami slobodne rozhodnúť, aký spôsob výplaty budú preferovať,“ uviedol pre Topky.
To, či by sa malo platiť gastrolístkami len v reštauráciách, považuje Chovanculiak za podružnú debatu. „My sa musíme momentálne baviť, prečo by firmy vydávajúce gastrolístky mali mať právo na politickú rentu vo výške desiatok miliónov eur ročne. Na túto rentu sa im nedobrovoľne skladajú zamestnanci, zamestnávatelia a reštaurácie na Slovensku,“ povedal. Reštauráciam podľa neho predovšetkým pomôže, keď sa budú môcť čím najskôr vrátiť k poskytovaniu ich služieb a zároveň štát nebude robiť "nadprácu" v obmedzeniach spojených s koronavírusom. „Stačí sa pozrieť, že v susednom Rakúsku musí byť medzi stolmi 1,5 metra a na Slovensku po prepočte až 5 metrov.“ Elektronizácia však podľa analytika nie je dobrý nápad a nepomohla by. „Nie. S týmto už mamé skúsenosti a ničomu to nepomohlo,“ dodal.
Gastrobiznis začína boj o prežitie
Gastrobiznis teraz začína svoj pravý boj o prežitie. Uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro. Kým v iných krajinách sa naplno rozbehla podpora gastro biznisu, na Slovensku podnikatelia podľa nej stále čakajú na konkrétne riešenia. V Českej republike znížili DPH na stravovanie a v Rakúsku začnú rozdávať obyvateľom stravovacie poukážky, ktoré budú platné iba v reštauráciách. Vo Viedni dostane od júna do septembra takmer milión domácností stravovacie poukážky v hodnote 25 alebo 50 euro.
Miestne reštaurácie, bary a kaviarne tak získajú od mesta finančnú podporu v hodnote 40 miliónov eur. „Stále je dôležitá akákoľvek, ale hlavne rýchla podpora. Rozhodnutie o kompenzácií nájomného gastro prevádzkam veľmi vítame. Podporujeme však aj plán vicepremiérky Veroniky Remišovej, aby sa stravné lístky dali v obmedzenom období (napríklad do konca tohto roka) používať iba v gastro zariadeniach. To môže rýchlo nahradiť výpadok príjmov, ktoré bude celý sektor teraz akútne potrebovať a nemusí to tak zaťažiť štátny rozpočet,“ dodala Koreny.
Záťaž aj pre zamestnávateľov
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov podporujú možnosť voľby medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. Gastrolístky dlhodobo ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov a poskytovateľov stravovania o poplatky emitentom poukážok a znižujú tak hodnotu stravnej jednotky. Nemalá je i administratívna záťaž spojená s manipuláciou s lístkami, uviedla RÚZ.
Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť poskytovať zamestnancom teplú stravu, alebo príspevok vo forme takzvaných gastrolístkov. „Tento umelý medzičlánok medzi peňaženkou zamestnanca a poskytovateľom stravovania však odčerpáva nemalé zdroje zamestnávateľom, vytvára zbytočnú administratívnu záťaž a v konečnom dôsledku tak znižuje hodnotu stravnej jednotky pre zamestnanca,“ zdôraznila RÚZ.
Zamestnávatelia podporujú „zdobrovoľnenie“ gastrolístkov
Z uvedenej situácie tak prirodzene profitujú emitenti poukážok, bez ohľadu na to, či ide o klasické papierové poukážky, elektronické karty, alebo iné platobné systémy. Poplatky a provízie totiž platí nielen zamestnávateľ, ale i samotní poskytovatelia stravovacích služieb. „RÚZ má za to, že každý zamestnanec je svojprávny, a sám sa vie rozhodnúť, či mu vyhovujú viac gastrolístky, alebo adekvátna hotovosť od zamestnávateľa,“ dodala únia.
Zamestnávatelia združení v RÚZ sú presvedčení, že veľká časť firiem a poskytovateľov stravovacích služieb si v čase koronakrízy nemôže dovoliť platiť vysoké poplatky emitentom poukážok. „Poplatky zamestnávateľa na vstupe a reštaurácie na výstupe tak zbytočne znižujú hodnotu stravnej jednotky pre zamestnancov,“ upozornila RÚZ. Únia žiada, aby sa vláda stravovacími poukážkami a elektronickými stravovacími kartami čím skôr zaoberala.
Živnostníci to kritizujú
Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) naopak skritizovali návrh umožniť voľný výber medzi stravnými lístkami a peniazmi. Možnosť voľby podľa nich povedie k uprednostňovaniu priamej finančnej dotácie. To sa prejaví na zdraví a výžive zamestnancov a ovplyvní to negatívne aj hospodársku situáciu reštaurácií, ktoré zabezpečujú verejné stravovanie.
Zmeny pri gastrolístkoch môžu zvýšiť byrokratickú záťaž firiem
Približne milión zamestnancov by mohlo mať právo požiadať o príspevok na stravu v hotovosti. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozorňuje, že podnikatelia by museli v rámci účtovných softvérov a evidencie investovať do umožnenia existencie paralelného systému k dnešným stravným lístkom. Riešením byrokratickej záťaže súvisiacej so stravným môže byť podľa AZZZ SR elektronizácia príspevku na stravovanie po vzore Belgicka.
Zamestnávatelia, ktorí prispievajú zamestnancom až 55 % z príspevku na stravu, stratili možnosť rozhodnúť sa pre formu vyplácania príspevku. Vo firme by tak podľa AZZZ SR mohli vzniknúť až tri rôzne formy poskytovania benefitu, a to papierová, elektronická a hotovostná. Toto je podľa zamestnávateľov to najhoršie riešenie. Namiesto zjednodušenia by sa podľa nich pridala ďalšia možnosť, ktorá si vyžiada kapacity mzdových účtovníkov, úpravu softvérov, evidenciu preferencií každého zamestnanca vo firme.
Vyberať by sme si zrejme mohli viackrát do roka
Zároveň zavedením možnosti zamestnanca vybrať si preferovanú formu bude zamestnávateľ v zmysle zákona povinný akceptovať takúto zmenu aj viackrát počas roka. „Viac ako milión zamestnancov, ktorí dostávajú príspevok vo forme stravných lístkov, si bude môcť povedať teoreticky aj viackrát za rok, že chce hotovosť alebo prípadne sa následne vrátiť späť k lístkom,“ upozorňuje AZZZ SR.
Zmena sa môže dotknúť aj podnikov, ktoré zabezpečujú stravovanie zamestnancov vlastným stravovaním, teda v tzv. kantínach. „Náklady na kantínu závisia od počtu zamestnancov, ktorí sa v nej stravujú. Dostať príspevok v hotovosti môže byť pre desiatky tisícok zamestnancov zaujímavé, keďže tieto peniaze môžu použiť aj na iné účely ako stravovanie. Ak by sa však značná časť zamestnancov v podniku rozhodla pre peňažný príspevok, zamestnávateľom by sa výrazne predražilo stravovanie ostatných zamestnancov v kantíne,“ tvrdí AZZZ SR.
Inšpiráciu zo zahraničia možno nájsť v Belgicku, kde od roku 2015 zaviedli povinnú elektronizáciu príspevku na stravovanie. Toto rozhodnutie odporučila belgická Agentúra pre zjednodušenie administratívy po celospoločenskej diskusii v rokoch 2013 a 2014. AZZZ SR sa tiež prikláňa k plnej a povinnej elektronizácii stravného na Slovensku. „Odstránila by sa tak administratívna záťaž spojená so spracovaním papierovej formy príspevku a nezaviedla by sa záťaž pridaním ďalšieho paralelného systému, ako by to bolo v prípade hotovosti,“ dodali zamestnávatelia.
