BRATISLAVA – Boj o peniaze aj ostré slová na adresu vládnych predstaviteľov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) volá do boja. Dôvodom sú, ako inak, peniaze. Navýšenie platov pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme, sa totiž vláde nepozdáva. Po prvom kole rokovaní odborári odišli s dlhým nosom. Nechať to len tak však neplánujú. Situácia sa tak môže ešte vyhrotiť.
Na utorkové rokovanie išli pritom zástupcovia KOZ s veľkými plánmi. Okrem navýšenia platových taríf o 13 percent chceli tiež zachovanie takzvaných sociálnych benefitov na rovnakej úrovni ako v roku 2021 a požadovali tiež zvýšenie doplnkového dôchodkového poistenia vo výške príspevku zamestnávateľa na najmenej 3 percentá z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom poistení.
Odišli však naprázdno. "Napriek sľubom z minuloročného kolektívneho vyjednávania, že východisková pozícia na zvýšenie tarifných platov bude minimálne na úrovni inflácie, dnes predstavitelia štátu prišli s číslom NULA. Toto ,číslo' je pre nás absolútne neprijateľné! Svedčí však o tom, ako si štát váži svojich zamestnancov," uviedli rozhorčene a predstaviteľom vlády pripomenuli nie tak dávnu minulosť, keď v čase prekvitajúcej pandémie koronavírusu siahli títo ľudia často až na dno svojich síl. Medzi zamestnancov vo verejnom záujme sa totiž radia zdravotníci, pracovníci úradov, škôl či zariadení sociálnych služieb.
"V čase, keď ich počas pandémie potreboval, aby bol chod štátu a verejných inštitúcií zabezpečený, mu boli títo zamestnanci dobrí. Jednotliví ministri im tlieskali, nazývajú ich hrdinami. Áno, keď títo zamestnanci držali štátu chrbát, boli hrdinovia. Keď ich prácu treba aj materiálne oceniť, zrazu je „špajza“ prázdna," uviedli s tým, že štát im teraz de facto navrhuje zmraziť platy. "Tie platy, ktoré až v piatej tarifnej triede (s vysokoškolským vzdelaním) dosiahnu navrhovanú výšku minimálnej mzdy pre rok 2022," poukázali.
Postoj vlády označili za neakceptovateľný a vzdať sa nemienia. Pokiaľ na ich podmienky nepristúpi, dopredu avizujú, že pristúpia k ďalším aktivitám.
Na 13 percent asi môžu zabudnúť
Slová kompetentných pritom odborárom veľké šance nedávajú. Vedúci úradu vlády Július Jakab síce pripomenul, že to bolo iba prvé kolo rokovaní, v ktorom išlo o "komunikáciu požiadaviek odborárov a pohľadu tých, ktorí majú zodpovedne spravovať peniaze ľudí, ktorí sa na tieto platy skladajú". Požiadavku o zvyšovanie platov o 13 percent však v čase tretej vlny pandémie označil za nereálnu.
Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek zasa uviedol, že požadované zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov by si vyžiadalo približne jednu miliardu eur zo štátneho rozpočtu. Pripustil však, že po prehodnotení daňovej a makroekonomickej prognózy pristúpi rezort k revízii východísk a v druhom kole rokovaní by mali o požiadavkách "reálne rokovať".
