BRATISLAVA - Zdá sa, že situácia vo verejnoprávnej situácii je napätá. Po liste šéfa domácej redakcie riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi sa ozval ďalší zamestnanec. Šéfdramaturg investigatívnej relácie Reportéri Richard Bolješik na sociálnej sieti napísal príspevok, v ktorom kritizoval postup šéfky odboru spravodajstva Hany Lyons. Podľa neho šlo o pokus o cenzúru a zastrašovanie. Miroslav Kollár chce pre situáciu v RTVS zvolať mimoriadny výbor.
Nejde o prvý prípad, ktorý naznačuje problém v riadení verejnoprávnej televízie. Pred vyše mesiacom sa na pomery v RTVS sťažoval aj vedúci domácej redakcie spravodajstva a moderátor Miroslav Frindt, ktorý od Rezníka požadoval vyrišenie situácie s pravodajstve. Teraz prišiel ďalší problém. Šéfdramaturg Reportérov sa sťažoval na postupy Hany Lyons. Tá si vyžiadala vidieť reláciu a konkrétny príspevok dopredu.
O stanovisko sme požiadali RTVS. Zatiaľ nereagovali.
Boj o základné princípy
Richard Bolješik šéfuje Reportérom takmer tok a pol a za celý ten čas sa podľa jeho slov nestretol so žiadnymi zásahmi a stalo sa to prvýkrát od jeho nástupu na post šéfdramaturga relácie. „Máme za sebou ťažkú noc. Po roku a pol poctivej driny, musím bojovať o základné princípy a o nezávislosť Reportérov,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti. „Po dokončení relácie, ktorú možno aj uvidíte nakoniec budúci pondelok?, ju urgentne a nečakane, doslova z hodiny na hodinu, chcela vidieť šéfka odboru spravodajstva Hana Lyons,“ uviedol.
Lyons zaujímal najmä príspevok, v ktorom vystupoval Robert Kaliňák, bývalý minister vnútra, a zmluvy dobrovoľných hasičov v hodnote päť miliónov eur. „Nerozumiem tomuto postupu, dožadoval som sa odpovedí, čo sa zmenilo,“ napísal Bolješik. „Svoje svojvoľné konanie mi Hana Lyons dostatočne nevysvetlila. Vraj odteraz chce ako manažérka (nie dramaturgička) dozorovať všetky relácie Reportérov,“ uviedol. Projekcie podľa Bolješika bývajú, „avšak len výhradne za účasti zodpovedného dramaturga, čo v tomto prípade Hana Lyons nie je“. Lyons je v RTVS šéfkou odboru televízneho spravodajstva a publicistiky.
Hrubý zásah a pokus o zastrašovanie
Zatiaľ nie je jasné, či bude pondelkový diel odvysielaný celý. „Pýtam sa, kto má na tomto záujem dva mesiace po voľbách? Toto vydanie sme hádam ústáli, ešte nie je vyhraté, dúfam, že ho televízia odvysiela tak, ako bolo dokončené. Vždy som pracoval slobodne. Takéto konanie považujem za hrubý zásah do mojej kompetencie dramaturga a pokus o významné zastrašovanie. Neviem vylúčiť cieľ tohto jej konania ani cenzúru do budúcnosti,“ napísal Bolješik.
O týždeň prišlo dèja vu
Na situáciu reagoval aj člen mediálneho a kultúrneho výboru Miroslav Kollár zo strany Za ľudí, ktorý plánuje iniciovať ďalší mediálny výbor. Podobnú situáciu v RTVS pritom riešili len nedávno. „Keď sme pred týždňom v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá prijímali uznesenie a podnet na preverenie podozrenia z cenzúry, bral som to naozaj ako podnet a bol som zvedavý na výsledky preverenia. Nenapadlo mi, že už o týždeň príde takéto dèja vu,“ napísal na sociálnej sieti. Kollár plánuje zvolať ďalší mediálny výbor a stretnúť sa s predsedom Rady RTVS.
Stretnutie s predsedom Rady RTVS
Chápe, že vnútri RTVS rastie stres a že vzťahy vnútri spravodajstva sú napäté. „Ale takéto situácie tejto verejnoprávnej inštitúcii neprospievajú, len ju ťahajú ďalej dolu. Je dôležité, aby sa situácia upokojila a RTVS sa vrátila ku kvalitnej novinárčine,“ konštatoval v statuse. „Opäť raz treba verejnoprávne médiá dať do poriadku, vyhnať z nich politiku, zaviesť efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi.“
Do RTVS siaha ako politik, preto chce transparentný proces pod verejným dohľadom. „Preto kontrola hospodárenia, preto debata o lepšej legislatíve. Preto sa dnes stretávam s predsedom Rady RTVS, preto sa na radu budúci týždeň chystám. A aj to, čo sa zasa raz deje v redakcii spravodajstva je o dôvod viac, aby som inicioval aj ďalší parlamentný mediálny výbor,“ dodal s tým, že RTVS potrebuje dôveru.
Vojna medzi vedúcimi zamestnancami?
So svojím osobným názorom sa na sociálnej sieti zdôveril aj jeden z redaktorov Reportérov Ivan Brada. Na situáciu má však iný pohľad. Brada je okrem iného aktuálne aj predsedom Asociácie európskych novinárov slovenskej sekcie a členom odborovej organizácie NKOS. „V RTVS sa spustila vojna medzi vedúcimi zamestnancami v redakciách spravodajstva a aktuálnej publicistiky. V redakcii Reportéri ako radoví redaktori nevieme aktuálne o žiadnom pokuse o cenzúru,“ napísal na Facebooku.
„Politické vplyvy na RTVS sú roky, keby bola ale ohrozená naša nezávislosť v Reportéroch, určite by sme, tak ako v minulosti viackrát, zverejnili naše stanovisko. Našou úlohou je stáť na strane divákov a zachovať si vnútorný bod slobody,“ skonštatoval. „Divákov nezaujímajú interné spory, ale výsledok našej práce. Podmienky pre TV investigatívnu žurnalistiku na Slovensku nie sú najlepšie, ale príčin je viac. O redaktoroch relácie Reportéri je známe, že sú stále v nejakej "opozícii" k vedeniu, bolo by ale nevhodné, keby sme boli zatiahnutí do vybavovania si osobných účtov,“ dodal.
Chýbajúca nestrannosť v prípade volieb
Už minulý týždeň žiadal mediálny výbor Radu RTVS, aby prešetrila zabezpečenie nestrannosti a plurality v spravodajstve a publicistike verejnoprávneho média a možné porušenia zákona o RTVS i ústavného zákazu cenzúry. Doterajšie opatrenia manažmentu verejnoprávneho média v tejto záležitosti považuje za nedostatočné. Výbor sa zaoberal stanoviskom RTVS k štúdii MEMO98, predloženej na zasadnutí výboru 7. apríla. Analýza pod názvom Slovenské voľby 2020 v informačnom priestore konštatuje, že RTVS si nesplnila svoju verejnoprávnu funkciu, keďže nebola nestranná.
Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník tlmočil na rokovaní stanovisko, ktoré verejnoprávny vysielateľ vypracoval k štúdii MEMO98. V nej rozporuje jej závery, poukazuje na neúplnosť analýz aj ich účelovosť. Rovnako pripomenul, že k spravodajstvu RTVS v predvolebnom obodbí neexistuje žiadna individuálna sťažnosť ani podnet relevantného kontrolného orgánu. „Materiál predkladá závažné obvinenie z nesplnenia verejnoprávnej funkcie RTVS bez dôkazov, ani pomenovania komparatívno-analytickej metódy, na základe ktorej autori dospeli k prezentovanému záveru,“ uviedol Rezník. Predseda výboru Kristián Čekovský konkretizoval podozrenie na cenzúru v prípade príspevku, týkajúceho sa telefonátu bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka a obžalovanej Aleny Zsuzsovej.
Finančný audit v RTVS
Mediálny výbor zároveň navrhol aj finančný audit vo verejnoprávnej televízii kvôli podozreniam z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami v RTVS, oznámil to bývalý redaktor RTVS a šéf mediálneho výboru Kristián Čekovský a zopakoval svoje výhrady, ktoré priamo na výbore predložil generálnemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi. Vyčítal mu plytvanie pri hospodárení v súvislosti s nákladmi na výrobu programov. „V priebehu roka 2019 sa zvýšili o 5,8 milióna eur,“ spresnil Čekovský.
Zároveň upozornil aj na to, že väčšiu časť prostriedkov čerpali externí dodávatelia. Viaceré relácie RTVS sú podľa predsedu mediálneho výboru predražené, spomenul napríklad programy ako Zdravá maškrta, Folklorika či Nero a Seneca, kde vidí i konflikt záujmov programového riaditeľa RTVS Mareka Ťapáka. Najvýraznejšiu kritiku namieril Čekovský k projektom Najväčší Slovák a DNA hrdina. Predseda parlamentného výboru tiež upozornil, že RTVS vo viacerých kritizovaných prípadoch nevyužíva centrálny register námetov, ktorý umožňuje vyselektovať programy s reálnym potenciálom vysokej sledovanosti. Podľa Čekovského zlyhalo nielen vedenie RTVS, ale aj Rada RTVS ako dozorný orgán.
Problémy v spravodajstve
Svoje výhrady pred pár dňami adresoval Rezníkovi v otvorenom liste aj vedúci domácej redakcie spravodajstva v RTVS a moderátor Miroslav Frindt. List poslal pred mesiavom a Rezníka v ňom žiadal o vyriešenie situácie v spravodajstve. Keďže ten nereagoval a situácia v spravodajstve sa zhoršuje, sťažnosť poslal aj na Radu RTVS a podnet dáva aj na Inšpektorát práce, uviedol portál omediach.com. „O problémoch v spravodajstve vie, upozorňujeme ho na to dlhodobo viacerí, ale zatiaľ k žiadnemu konštruktívnemu stretnutiu a vyriešeniu situácie nedošlo,“ píše v liste.
Problémom je podľa Frindta spôsob riadenia spravodajstva pod vedením riaditeľa spravodajstva a publicistiky RTVS Vahrama Chuguryana. „Rozhodnutia V. Chuguryana komplikujú prácu, vytvárajú stresové prostredie všetkým zamestnancom sekcie spravodajstva RTVS a vo výsledku kazia kredit tejto inštitúcii,“ napísal Frindt. Nespokojnosť s riadením zo strany Chuguryana a neriešenie problémov zo strany Rezníka bol jedným z hlavných dôvodov odchodu veľkej časti redaktorov spravodajstva z RTVS v roku 2018. Situácia sa podľa Frindta opakuje. Nespokojní sú mnohí.
