BRATISLAVA - Súkromné sanatórium KOCH v Bratislave už dva týždne funguje v normálnom režime za prísnych hygienických podmienok. Kým iné zdravotnícke zariadenia vykonávali v tejto kritickej situácií na príkaz rezortu zdravotníctva len akútnu starostlivosť, sanatórium KOCH odložilo len preventívne prehliadky a niektoré plánované operácie.
V apríli sa im zvýšil počet pôrodov až o 30 percent a brali aj iné pacientky, ktorým robili amniocentézu. Neprestali vykonávať ani interrupcie, lebo to považujú za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Rozprávali sme sa s riaditeľom súkromného sanatória KOCH s Vladimírom Cupaníkom.
Ako zvládate situáciu v sanatóriu počas pandémie?
Keď sa pozriem šesť týždňov späť, som presvedčený, že sme situáciu zvládli veľmi dobre. Na začiatku nám na ochranu pred infekciou corona vírusom chýbalo takmer všetko. Aj keď vždy máme zásoby dezinfekčných prostriedkov, ale tie sa nám začali lavínovite míňať. Začali sme si častejšie umývať ruky, dezinfikovať prostredie.
Aj vy ste nakupovali predražené ochranné pomôcky?
Áno. Bolo to niekoľkonásobne predražené. Naše výdavky za ochranne prostriedky za uplynulé obdobie prekročili 17 tisíc eur. Týždne predtým Slovensko a iné krajiny Európy exportovali ochranné prostriedky do Číny. Európa zostala bez ochranných prostriedkov. A teda aj my. Spočiatku sme nemali nič.
Pomohol vám niekto z kompetentných v tejto situácií?
Kontaktoval nás Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Dal nám niečo málo, ale musím povedať, že BSK sa naozaj snažil. Začali sme dostávať správy, čo sa naozaj deje. A denne sme boli v kontakte s nemocničnými zariadeniami.
A čo ministerstvo zdravotníctva?
Povedal by som to tak, že sa viac staralo o štátne fakultné a univerzitné nemocnice. A to ma mrzí. Akoby neštátne nemocnice a zariadenia, kde nie sú zriaďovateľmi, nechali bokom. Ako keby pacientky v našom zariadení boli iné pacientky. Myslím tým čisto zdravotnú starostlivosť o pacientky. Tým pádom v prvom kole prúdila pomoc ochranných pomôcok najmä do univerzitných nemocníc a do zariadení pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Keď sa doplnili zásoby, ministerstvo potom aj nám vyčlenilo ochranné pomôcky zo štátnych hmotných rezerv. Stále nám ešte chýbajú ochranné odevy. Máme ich málo. Vo vlastnej réžií sme si všetko zohnali. Najmä dezinfekčné prostriedky, respirátory a rúška. Rúšok a dezinfekčných prostriedkov máme v súčasnosti dosť, respirátorov nie. Ministerstvo zdravotníctva počas pandémie vydalo nariadenie, že je možné vykonávať len akútnu zdravotnú starostlivosť a pôrody.
Ktoré výkony ste obmedzili a ktoré naopak stále robili?
Zastavili sme len preventívne prehliadky. Sú určité skupiny ochorení, ktoré musíme v pravidelných intervaloch vyšetrovať. Ide o ženy s myómami, cystami a podobne. A to sme robili aj ďalej. Sledovali sme ženy, u ktorých to vyžadovali výsledky cytologických sterov. Jednoducho sme takéto vyšetrenia neodložili. Znížili a obmedzili sme tok pacientiek, čo najviac ich izolovali, aby nemohlo prísť k nákaze. Ambulantná starostlivosť fungovala stále. Stavy, ktoré vyžadovali operačné riešenia, sme urgentne riešili.
Odložili ste plánované operácie?
Plánované operácie sa dali obmedziť. O tom, či sa tá alebo iná operácia dá odložiť, rozhoduje lekár. Sú skutočne operácie, ktoré sa môžu odložiť a nevyžadovali okamžitý zákrok. Odložili sme plánované operácie o šesť týždňov. S pacientkami sme boli stále v kontakte. Príkladom je myóm maternice. Pokiaľ nerobí ťažkosti, len ho sledujeme.
Keď sa dostane do kritického štádia, je potrebné vykonať operáciu. Ďalším príkladom je pokles rodidiel, ku ktorému dochádza u starších žien. Je logické, že v období pandémie nebudeme operovať ženu, ktorá má viac ako 70 rokov a vystavovať ju riziku kovidovej infekcie. Všetci lekári si podľa mňa veľmi dobre uvedomili, ktoré operácie sa dajú odložiť a ktoré naopak počkajú. Rovnako sa dali obmedziť a odložiť niektoré preventívne vyšetrenia. Museli sme sa venovať tomu, čo je neodkladná zdravotná starostlivosť. Keďže pôrodníctvo je neodkladná zdravotná starostlivosť, u nás sa život nezastavil.
Ako je to s pôrodmi počas tejto kritickej situácie?
Tie sa nedajú zastaviť. Dokonca v apríli sme mali o 30 percent pôrodov viac. Zapli sme na najvyššie obrátky. Je nám to aj ľúto, ale aj rodičky počas celého pôrodu majú ochranné rúška. Samozrejme aj celý tím. Máme okuliare, štíty. Málokto si to uvedomuje, že v pôrodnej sále sme hodinu a niekedy aj dlhšie v priamom a bezprostrednom kontakte s rodičkou, ktorá dýcha a musí hyperventilovať a tlačiť. Pôrodné asistentky a anestéziologičky, lekári sú v blízkom kontakte s rodičkou. Tým pádom veľmi ľahko a rýchlo hrozí nákaza personálu. Ku každej rodičke sme museli pristupovať, ako ku pozitívnej na COVID 19. Rúška nosia aj tehotné. Sú disciplinované. Urobili si dobrovoľnú karanténu sami pre seba. Je to pochopiteľné a nám to veľmi pomohlo.
A čo rodinní príslušníci a otcovia pri pôrodoch?
Otcovia na začiatku pandémie nemali možnosť chodiť k pôrodom. Po pozitívnej zmene epidemiologickej situácie sme otcom od 4. mája opätovne povolili chodiť k pôrodom.
Zriadili ste aj špeciálne miestnosti pre prípadné pozitívne pacientky?
Áno. Aj keď nie sme pracoviskom, ktoré má jednotku intenzívnej starostlivosti. Nemáme možnosť rtg a , CT vyšetrenia ani možnosť pľúcnej ventilácie v našom zariadení. Covidová infekcia vyžaduje interdiciplinárny a komplexný prístup. Keďže sme špecializovaná gynekologicko-pôrodnícka nemocnica, nebolo by ideálne, ani správne, starať sa o ženu, ktorá má problémy s dýchaním a potrebuje intenzívnu starostlivosť. Napriek tomu sme sa pripravili na príchod rodičiek s klinickými príznakmi vírusového ochorenia, ktoré by v prípade začínajúceho pôrodu alebo nutnosti vykonania akútnej operácie už nemohli odísť na iné „kovidové“ pracovisko.
A už robíte aj preventívne prehliadky?
Už dva týždne fungujeme v normálnom režime. Museli sme predĺžiť časové intervaly medzi vyšetreniami, aby nedochádzalo ku kumulácií pacientiek. Všetky výkony a všetky ambulancie sme otvorili. Začali sme aj s operáciami, ktoré boli odložené.
Mali ste podozrenie, že máte pozitívnu pacientku?
Áno. Mali sme podozrenie. Nebolo to však pri rodičke, ale u dvoch pacientiek, ktoré potratili. Bolo podozrenie, že sú pozitívne, keďže boli v kontakte s pozitívnym pacientom. Zákrok sme preto vykonali na oddelenom mieste na pracovisku. Našťastie všetko dopadlo dobre. Už predtým sme mali natrénované, ako postupovať v týchto prípadoch. Ako sa obliekať a vyzliekať z ochranných odevov, pretože práve pri týchto situáciách veľmi často dochádza (skúsenosti z Čiech) k nákaze.
Boli otestované?
Nakoniec sa zistilo, že neboli pozitívne. Od začiatku sme museli k nim pristupovať ako ku covid pozitívnym.
Veľmi diskutovanou témou sú potraty. Ministerstvo zdravotníctva vydalo nariadenie, že to nie je akútna starostlivosť...
My sme vykonávali aj interrupcie. Napriek nariadeniam sme si povedali, že nebudeme riskovať a robíme ich ďalej, či je tu pandémia alebo nie je. Sme si vedomí, že to nie je vždy neodkladná zdravotná starostlivosť. Dá sa odložiť o týždeň alebo maximálne 14 dní, ale niekedy je situácia úplne na hrane. Zákon nás nepustí za 12-ty týždeň. Tak je pochopiteľné, že sme interrupcie vykonávali. Rovnako sme na rozdiel od iných zariadení vykonávali aj amniocentézy.
Univerzitné nemocnice a fakultné tieto zákroky nerobili kvôli nariadeniu vlády..
Neviem to presne, ale bolo to zrejme rozhodnutie riaditeľov. Je to ich rozhodnutie. My sme k takémuto záveru neprišli. A náš názor je, že aj keď to nie jevždy neodkladná zdravotná starostlivosť, má svoj limit.
Nezaznamenali ste zvýšený záujem vo vašom sanatóriu o interrupcie?
Nezvýšil sa u nás počet interrupcií. Mali sme však pacientky, ktorým nebola inde vykonaná amniocentéza, tak prišli k nám. Obdobie, kedy sa nerobili amniocentézy v iných zariadeniach bolo však veľmi krátke. Zrejme si uvedomili, že je to dôležité. Pocítili sme naopak nával rodičiek po tom, čo sa objavil prípad nakazeného gynekológa v Ružinove. Tým pádom prišlo k určitej a pochopiteľnej psychóze a nám sa zvýšil počet pôrodov v apríli o 30 percent.
Nenahráva situácia okolo koronavírusu mysleniu nového vedenia rezortu zdravotníctva, keď vydali nariadenie, že interrupcie nie sú akútna zdravotná starostlivosť?
Snahy o zakázanie interrupcií sú tu od 90 tych rokov.
Možno sme k tým 90 rokom teraz bližšie..
Vždy vystúpila skupina politikov, ktorí sa snažili zmeniť interrupčný zákon. Nemyslím si, že toto by malo byť prioritou dnešného ministerstva. Zdravotníctvo má podľa môjho názoru pred sebou omnoho ťažšie a väčšie výzvy, ako je obmedzenie alebo zákaz interrupcií. Nakoniec sa to ukázalo aj vo svete, kde ich zakázali. Neviedlo to k poklesu vykonaných interrupcií, ale naopak zvýšila sa potratová turistika. Tiež sa vykonávali interrupcie načierno. Cestu vidím vo zvýšenej prevencii. Teda v užívaní antikoncepcie, čo u nás a v Česku bolo v 90 rokoch veľmi dobré. Vtedy rapídne klesol počet potratov. Počet umelých potratov nie je na Slovensku podľa mňa vážny problém. Patríme medzi krajiny s najnižším počtom potratov na svete. Druhá vec je, že aj tento nízky počet sa dá ešte znižovať. Musela by sa vrátiť užívanosť antikoncepcie, ktorá tu bola, ako som spomínal v 90-tych rokoch a začiatkom 21. storočia, ktorá postupne stále klesá.
Prečo klesá?
Na to je viac dôvodov. Sú to ideologické dôvody, ale aj obavy ľudí z hormónov. Existuje antihormónová lobby, rovnako ako antivakcinačná lobby. A s tým sa musíme naučiť žiť. Tým pádom klesá počet užívateľov antikoncepcie. Stále sa však vyvíjajú novšie a novšie lieky, ktoré sú bezpečnejšie, s menšou dávkou hormónov a s menšími vedľajšími účinkami. Hlavne v zmysle potenciálnych trombóz a podobne.
Je rozhodnutie podstúpiť interrupciu právom ženy alebo by mal o tom spolurozhodovať muž?
Je na rozhodnutí a svedomí ženy, či si dieťa ponechá. Nedomnievam sa, že štátom riadené reštrikcie sú práve tým najúčinnejším opatrením. Je to žena, ktorá dieťa vynosí, porodí a mnohokrát , je zvyčajne na tej žene, že dieťa aj vychová. Akokoľvek sa snažíme my otcovia, byť rovnocenní a rovnoprávni, všetky strasti sú viac menej na žene. Bolo by zodpovedné, keby napríklad spolurozhodoval tyran a alkholik? Pochopiteľne je ideálne, ak je vzťah medzi partnermi taký, že o takýchto rozhodnutiach sa radia a rozhodujú spolu. Do stavu nechceného tehotenstva by sa žiadna žena nemala dostať. Či chcem alebo nechcem dieťa, by mala byť vec zrelej a zodpovednej úvahy. Interrupcia je najhoršie možné riešenie. Preto je potrebné sa chrániť.
