BRATISLAVA - V súvislosti s pobytom v povinnej štátnej karanténe sa tí, čo ju zažili na vlastnej koži, delia na dve skupiny. Mnohí tvrdia, že kritika nie je na mieste. No ďalší rozhodne nezdieľajú ich pocity. Beznádejne čakajú na to, čo s nimi bude. Cítia sa neinformovaní a dalo by sa povedať, že sú na tom psychicky veľmi zle.
Ako zvládame koronavírus? Desať TOP momentov: Slováci pod rúškami, vyhasnuté životy a časovaná bomba
Veľa Slovákov nemalo na výber, v situácii, aká nastala, sa museli vrátiť domov. Čakala ich povinná štátna karanténa. Ak si myslíte, že proti nej protestovali, ste na omyle. Viacerí do karanténnych zariadení smerovali s pocitom, že neohrozia svoju rodinu.
No nie každý z príbehov prináša pozitívne skúsenosti. Šťastný koniec je vo viacerých zatiaľ v nedohľadne. Práve preto sa tí, ktorých sa to týka, rozhodli podeliť o svoje skúsenosti. Mená našich čitateľov nebudeme zverejňovať, nakoľko sa jedná o citlivú tému. Pre potreby textu ich nazveme ich Peter a Ján.
40 dní
Ján sa s partnerkou na Slovensko vrátil z Rakúska ešte 16. marca. Pricestovali autobusom, ktorý ich mal vysadiť na hraniciach. Tam ich čakali rodinní príslušníci, ktorí ich mali odviesť domov, kde mali prečkať karanténu. No nestalo sa tak. "Na hraniciach už stálo množstvo policajtov, ktorí nás bez slova, bez akejkoľvek kontroly zobrali hneď za sprievodu policajných áut do Gabčíkova, podotýkam, s rakúskymi šoférmi," opísal Ján. Nariadenie, že do určených zariadení musí ísť každý, kto pricestuje zo zahraničia, pri tom platí až od 6. apríla.
Okolo pol deviatej ráno sa dvojica dostala na izbu. Prvé jedlo dostali po približne deviatich hodinách. Fľašu vody podľa Jána až o šesť dní. No to bol len začiatok ich príbehu. Výsledky ich testov boli totiž pozitívne. Nemali príznaky, no museli čakať ďalších 14 dní v karanténe. Radosť z toho, že ďalšie testy boli negatívne, rýchlo zmizla. Nasledujúce kontrolné, v poradí tretie testy, ktoré im robili o ďalšie tri dni, totiž znova ukázali pozitívne výsledky.
"Čakanie ďalších 14 dní, opäť testovanie. Výsledkov sme sa, bohužiaľ, nedočkali. Dotyčná osoba-dobrovoľník, totiž oznamoval výsledky iba negatívnym," uviedol Ján. Nasledovali telefonáty, ktoré nepriniesli dobrú správu. Hygienička im napokon oznámila, že sú pozitívni. "Pýtame sa jej teda, čo bude ďalej? Odpovedala, že netuší," dodal Ján s tým, že pani na linke ho uistila, že situácia sa bude riešiť v rámci krízového štábu. Na druhý deň im mala oznámiť, čo sa bude diať.
"Odvtedy ubehlo päť dní. Voláme jej každý deň, ale nič nové nevie. Musíme čakať," dodal Slovák, ktorý má možnosť izolovať sa vo vlastnom byte, kde žije len s partnerkou. Tam sa ale vrátiť nemôžu, lebo ich testy sú pozitívne. Ako uviedol, nemôžu ísť ani do nemocnice, nemajú totiž príznaky. Vedia, že nie sú jediní. V zariadení počuli o približne siedmich ľuďoch, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Ocitli sa v začarovanom kruhu, nevedia ako z neho von.
"Dožadovali sme sa krvných testov, to bolo odmietnuté, že vraj krvné testy sú nám na nič. Čo ak nám to spôsobí iné vážne zdravotné problémy, krvné zrazeniny, o ktorých tu denne čítam, že postihujú okolo 40 percent infikovanych, bez príznakov, vo veku ako my, teda okolo 30-40 rokov? Kto bude potom za toto zodpovedný?" pýta sa muž, ktorý priznal, že má strach. V Gabčíkove je s partnerkou už dlhých 40 dní. Zúfalé telefonáty lekárom, na ministerstvá či úrady, neprinášajú odpovede. "Takže sa pýtame, čo s nami bude ďalej," uzavrela dvojica.
Zaobchádzanie ako s trestancami
Petra umiestnili do zariadenia v Lešti. V štátnej karanténe je podstatne kratšie, druhý deň. Na podmienky na jeho izbe nemal zlého slova. No obrovské obavy v ňom vyvoláva fakt, že v prípade, že mu pribudnú "susedia" na bunke, bude s nimi musieť zdieľať spoločné sociálne zariadenie. Pred príchodom bol s partnerkou na samote v lese na Morave, kde býva. Izolovali sa. Teraz žije v strachu, že reálne hrozí, že sa napriek tomu nakazí. A nemôže s tým nič robiť.
Podivné praktiky vníma aj v tom, že po návrate na Slovensko musel cestovať do zariadenia v Lešti, pričom on sám je z Piešťan, kde je tiež možnosť ubytovania v karanténnom zariadení. No nevedno prečo, nedostal sa doň, aj keď o to žiadal. Tvrdí, že počas čakania na hraniciach sa rozprával s mužom zo Sniny, ktorého zas paradoxne umiestnili práve do Piešťan. Vymeniť sa nemohli, nepovolili im to. "To je na hlavu," poznamenal.
Po ôsmich hodinách strávených na hraniciach teda Petra v sprievode policajnej eskorty umiestnili do Lešti. "V tej chvíli som sa cítil ako nejaký trestanec, tak s nami zaobchádzali," poznamenal pri spomienke na cestu do karanténneho zariadenia. Aj svoj zatiaľ krátky pobyt opísal ako poriadne deprimujúci. Na nálade mu nepridávajú ani vyhrážky pokutou voči iným ubytovaným, ktoré už začul z chodby.
Testy by mu mali robiť na piaty deň. Čaká teda na to, čo sa bude diať. Stravu si doniesol svoju a verí, že bude čím skôr doma. A najmä, že k nemu na bunku nikoho nedajú. Zatiaľ mu zjavne nezostáva nič iné, len čakať.
Práve spoločné umiestnenie na bunke urobilo zo života peklo mladému páru, ktorý sa vrátil z Rakúska. Umiestnili ich na internáty v Bratislave, kde sa neskôr dozvedeli, že ich susedia, ktorých predtým nepoznali, sú pozitívni na COVID-19. Bohužiaľ sa ukázalo, že ochorenie má aj jeden z nich. Keďže boli predtým 18 dní v domácej karanténe, je možné, že sa nakazil až po návrate na Slovensko. Paradoxne, práve v štátnej karanténe.
V súvislosti s prípadmi sme o reakciu požiadali aj Úrad verejného zdravotníctva a Ministerstvo vnútra. Článok budeme aktualizovať o ich vyjadrenie.
