BRATISLAVA - Návrat mrazov v apríli sa nedá vylúčiť, no nemali by byť také silné ako v posledných dňoch. Pre uviedol to klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
"Na prelome marca a apríla zasiahlo Slovensko natoľko výrazné ochladenie, že na viacerých miestach padli rekordy najnižších nameraných teplôt," povedal Faško. Podľa jeho slov to spôsobil fakt, že až teraz prenikol z polárnych oblastí na Slovensko mimoriadne studený vzduch, ktorý sa tam udržiaval počas celej zimy. Už 30. a 31. marca na Lomnickom štíte namerali najnižšiu teplotu –20,1 stupňa. V pondelok 30. marca tak bol prekonaný rekord najnižšej dennej teploty z roku 1970, keď tam bolo –19,7 stupňa. V utorok padol rekord z roku 1995 s hodnotou –18,7 stupňa.
Najlepšie počasie nájdete TU.
"Musíme tiež zobrať do úvahy situáciu u nás, teda konkrétne sucho, ktoré sa už dosť výrazne prejavuje v povrchových vrstvách pôdy. Keď sem prenikol studený a pôvodom arktický vzduch, toto suché prostredie podmieňovalo výrazné ochladzovanie najmä cez noc. K poklesu teploty v noci a ráno potom tiež prispelo vyjasnenie a utíšenie vetra," vysvetlil Pavol Faško.
Rekordne nízka teplota
Aj vďaka týmto okolnostiam bola na nadpolovičnej väčšine meteorologických staníc nameraná 31. marca rekordne nízka teplota vzduchu. Na Chopku bol mráz –16,5 stupňa, v Oravskej Lesnej namerali –11,1, na Štrbskom Plese –10,5 a v Telgárte –10,4 stupňa. V Piešťanoch 31. marca namerali –8 stupňov a bol tak prekonaný rekord z roku 1955 s hodnotou –6,8 stupňa. Stanica Bratislava letisko prekonala rekord z roku 1955 len o jednu desatinu, keď tu v utorok ráno bolo –4,6 stupňa. Naopak, na východnom Slovensku v Stropkove klesla teplota na –7,3 stupňa, pričom pôvodný rekord z roku 1969 bol –4,1, teda v niektorých prípadoch boli rekordy prekonané až o tri stupne.
Aj 1. apríla padli rekordy asi na polovici staníc. V Kuchyni na Záhorí klesla teplota na –8,4 stupňa, čím bola prekonaná dosiaľ najnižšia teplota –6 stupňov z roku 1977. V tomto prípade padli dokonca dva rekordy súčasne. "Bola to zároveň zatiaľ najnižšia aprílová teplota, akú v Kuchyni zaznamenali, keďže 30. apríla 1976 tu bolo –8,2 stupňa. Fakt, že bol takýto mráz v závere apríla, naznačuje, že je to mesiac, keď je v počasí možné všetko a že prívlastok 'bláznivý apríl' má opodstatnenie. Veď napríklad v roku 2012 na konci apríla dosahovali teploty tropické hodnoty," dodal Faško.
Rozkvitli ovocné stromy
Dôsledok mrazov na západnom či južnom Slovensku je o to vážnejší, že tu už rozkvitli ovocné stromy. "Silné mrazy udreli nielen v krátkom čase nadránom ako obvykle, ale často pretrvávali celú noc. Niekedy mrzlo aj 12 hodín, ak sa ochladilo už po západe slnka. Navyše sa mrazivé noci opakovali," doplnil Faško. Teploty klesli pod nulu aj vo štvrtok 2. apríla, keď bolo napríklad v Piešťanoch opäť –8,3 stupňa, čo bol ďalší rekord. V piatok 3. apríla sa mrazy zmiernili, bratislavské letisko zaznamenalo napríklad –2,2 stupňa.
Hoci jarné ochladenia nie sú výnimočné, predsa len sa marec vyznačoval veľkými výkyvmi počasia a najmä teplôt. Podľa Faška to bol dôsledok tohtoročnej atypickej zimy, keď studený vzduch z polárnych oblastí prakticky neprenikal do nižších zemepisných šírok. Väčšina severnej pologule tak nebola na konci zimného obdobia vychladnutá. Vznikol tak silný teplotný kontrast medzi teplejšími a chladnejšími oblasťami.
"V Španielsku napríklad teplota v marci vystúpila na 30 stupňov a keď odtiaľ prúdil vzduch, bolo aj u nás okolo 20 stupňov. Naopak, keď sa prúdenie zmenilo na severovýchodné, výrazne sa ochladilo. Teda veľké rozdiely v teplotách na rôznych miestach Európy spôsobili aj veľké teplotné kontrasty u nás," vysvetlil Faško.
