BRATISLAVA – Ústav experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Bratislave spracoval zásady, ktoré majú pomôcť nepodliehať nepravdivým informáciám, neovereným hoaxom, pseudovedeckým presvedčeniam a konšpiráciám. Radiť by sa mali nimi aj v súčasnej situácii šírenia nového koronavírusu. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
"Z našich výskumov sa ukazuje, že ľudia majú najväčší príklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím. Je to preto, lebo tieto presvedčenia sa týkajú nám blízkej osobnej hrozby a ľudia nad týmito vecami majú často malú alebo žiadnu kontrolu," skonštatoval riaditeľ ÚEP Peter Halama. Podotkol, že pre niektorých môžu práve takéto informácie slúžiť ako prostriedok, ako sa v ťaživej situácii vyznať, nájsť zmysel či vysvetlenie, keďže pandémia prirodzene evokuje úzkosť.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
Odborníci preto dávajú do pozornosti niektoré zásady, podľa ktorých by sa malo postupovať. Radia, že ak si človek prečíta správu, obzvlášť znepokojivú, mal by si tieto informácie potvrdiť aj z nezávislého zdroja. Polícia napríklad v súvislosti s novým koronavírusom monitoruje hoaxy na sociálnej sieti. Potrebné je tiež overiť si autora správy a jeho odbornosť a všímať si, na aké zdroje sa pri svojich tvrdeniach odvoláva.
Alternatívne vysvetlenia
Odborníci tiež odporúčajú hľadať v takýchto prípadoch aj alternatívne vysvetlenia. Ľudia by sa podľa nich mali rozhodovať pre také vysvetlenia, ktoré sú podložené objektívnymi dôkazmi. Zapojiť je potrebné tiež všímavosť voči jazyku a emóciám, čiže vnímať, či je správa vecná alebo používa "emočne nabitý jazyk" evokujúci strach a potrebu okamžitej reakcie. Rovnako do kontextu si treba dávať aj čísla, na ktoré sa informácia odvoláva.
V neposlednom rade odborníci odporúčajú dávkovať množstvo správ. "Hoci je situácia vážna a nikto nevie s určitosťou predvídať, ako sa budú najbližšie dni vyvíjať, je vysoko pravdepodobné, že urgentné správy sa k vám dostanú tak či tak. Nutkavé sledovanie sociálnych sietí, ktoré skresľuje naše vnímanie podľa toho, v akej sociálnej bubline sa nachádzame, nám môže privodiť väčšiu úzkosť, ako je pre nás zdravé," zdôrazňuje SAV.
