BRATISLAVA - Čitatelia by si mali všímať zdroj alebo autoritu, na ktorú sa správa odvoláva a aký jazyk používa. To sú len niektoré zásady, ktoré radia vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (UEP CSPV SAV) si osvojiť.
Vedci sa dlhodobo zaoberajú konšpiráciami, pseudovedeckými presvedčeniami a inými epistemicky nepodloženými presvedčeniami. Podľa nich sa táto téma stáva aktuálnou aj v čase pandémie koronavírusu. Z ich výskumov vyplýva, že ľudia majú najväčší príklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím.
Pandémia podľa psychológov prirodzene evokuje úzkosť. Poukazujú na znalosti z histórie, kedy epidémie rozširovali nielen ochorenie ale aj hlboký pocit neistoty. Ten vytváral úrodnú pôdu na tvorbu a šírenie konšpiračných teórií či hoaxov. „Z našich výskumov sa ukazuje, že ľudia majú najväčší príklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím. Je to preto, lebo tieto presvedčenia sa týkajú nám blízkej osobnej hrozby a ľudia nad týmito vecami majú často malú alebo žiadnu kontrolu. Pre časť z nás môžu preto konšpirácie a pseudoveda slúžiť ako prostriedok, ako sa v ťaživej situácii vyznať,” hovorí riaditeľ ÚEP Peter Halama.
Vedecký pracovník ústavu spolueditor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom Ivan Brezina podotýka, že ľudská odpoveď na akútne hrozby z prostredia býva často iracionálna, no aktivizujúca. Podľa neho v zložitých situáciách ľudia potrebujú nájsť rýchlo zmysel, vysvetlenie a motiváciu, neraz aj za cenu toho, že prevrátia kauzalitu naruby, či pripíšu zámer na pozadí udalostí nejakej osobe alebo skupine ľudí.
Šírenie konšpirácií a dezinformácií môže byť cielené
Psychológovia upozorňujú, že šírenie konšpirácií a dezinformácií môže byť aj cielené, so zámerom vyvolať neistotu a úzkosť. Poukazujú na to, že keď sa ľudia boja, sú ľahšie manipulovateľní. „Zvýšenú neistotu a strach tak môžu využívať rôzni manipulátori na vyvolávanie nenávisti voči konkrétnym skupinám obyvateľov, podkopávanie dôvery v spoločenské inštitúcie či jednoducho na vlastné obohatenie,“ tvrdí zástupkyňa riaditeľa UEP CSPV SAV a vedúca projektu o kognitívnom zlyhávaní Vladimíra Čavojová. Zároveň doplňa, že ľudia pod vplyvom pseudovedy môžu zanedbávať zdravotnú starostlivosť a utiekať sa k nefunkčným alternatívnym metódam.
Pracovníci ústavu sa preto rozhodli predstaviť niekoľko zásad slúžiacich ako nástroj zdravého skepticizmu aj voči podvodom a zámernej manipulácii. Po prečítaní správy, ktorá je obzvlášť znepokojivá, by mal čitateľ vyhľadať potvrdenie týchto informácií aj z nezávislého zdroja. Napríklad zadaním kľúčových slov do vyhľadávača či skontrolovanie stránky polície na sociálnej sieti, ktorá monitoruje hoaxy. Overiť by si mal autora a jeho odbornosť v danej oblasti. Taktiež by si mal všimnúť zdroj, na ktorý sa správa odvoláva.
„Hoax s ibalginom sa odvolával na univerzitu vo Viedni, čiže pomerne rýchlo sa správa dala overiť ako nepravdivá a univerzita vo Viedni sa od nej dištancovala. Preto hoaxy často využívajú odvolávanie sa na neoveriteľné zdroje (známa z Talianska), čo by malo zvýšiť vašu ostražitosť,“ približujú psychológovia. Čitatelia by sa mali zamyslieť aj nad inými vysvetleniami a následne sa rozhodnúť pre to, pre ktoré je viac dôkazov. Odporúčajú taktiež zasadiť čísla do kontextu, zamyslieť sa či správa hovorí o nejakých konkrétnych číslach a dáva im kontext.
Ľudia by mali zvýšiť svoju všímavosť voči jazyku a emóciám
Čitateľ by sa mal na chvíľu zamyslieť nad cieľom správy. Položiť si napríklad otázku, či je správa vecná alebo používa emočne nabitý jazyk, ktorý evokuje strach a potrebu okamžitej reakcie. Taktiež by si mali položiť otázku, či správe veria pretože podporuje ich vysvetlenie alebo je to pre dostatočné množstvo dôkazov. „Najmä hoaxy a konšpirácie, ktoré hovoria o zlých úmysloch rôznych autorít (vláda, vedci, slobodomurári a pod.), môžu byť masívne zdieľané aj preto, že potvrdzujú prirodzenú nedôveru ľudí voči niektorým autoritám,“ upozorňujú psychológovia. Dodávajú, že ľudia by si mali dávkovať množstvo správ.
„Hoci je situácia vážna a nikto nevie s určitosťou predvídať, ako sa budú najbližšie dni odvíjať, je vysoko pravdepodobné, že urgentné správy sa k vám dostanú tak či tak,“ upokojujú. Približujú, že nutkavé sledovanie sociálnych sietí, ktoré skresľuje ľudské vnímanie podľa toho, v akej sociálnej bubline sa nachádza, môže privodiť väčšiu úzkosť, ako je zdravé.
