BRATISLAVA - Núdzový stav vyhlásený vládou pre štátne nemocnice a ústavy a ani jeho prípadné rozšírenie nemôžu mať vplyv na preberanie moci v štáte novou vládou. Uviedli to ústavní právnici Peter Kubina a Eduard Bárány.
„Právne nie je situácia, ktorá by ovplyvnila preberanie moci,“ povedal Bárány. Prezidentka Zuzana Čaputová včera oznámila, že kabinet premiéra Petra Pellegriniho by mal podať demisiu v piatok 20. marca a nová vláda na čele s Igorom Matovičom si prevezme menovacie dekréty v sobotu 21. marca.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
Ustanovujúca schôdza parlamentu sa podľa prezidentky uskutoční v piatok 20. marca. Musí sa totiž konať do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ani núdzový stav teda neovplyvní uskutočnenie ustanovujúcej schôdze Národnej rady SR. Poslanci sa jej zúčastnia v ochranných rúškach a hygienických rukaviciach.
Poslanec podľa zákona o rokovacom poriadku parlamentu skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie slovo „sľubujem“. Potom podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej rady (Andrejovi Dankovi – pozn.). Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Vláda vyhlásila núdzový stav
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu pozná okrem spomínaného núdzového stavu aj vojnový stav, počas ktorého hrozí štátu vojna a tiež výnimočný stav. Ten sa zase vyhlasuje v prípade, že napríklad došlo alebo bezprostredne hrozí teroristický útok či rozsiahle pouličné nepokoje spojené s útokmi na orgány verejnej moci.
Dosluhujúci premiér Peter Pellegrini v nedeľu 15. marca oznámil, že vláda sa rozhodla vyhlásiť núdzový stav na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázala zdravotníkom uplatňovanie si práva na štrajk. Premiér vysvetlil, že štát musí mať možnosť presúvať z nemocnice do nemocnice zdravotnícky personál, materiál a medicínsku techniku.
Núdzový stav je podľa ústavného zákona možné vyhlásiť pri vzniku pandémie, ohrozenia životného prostredia alebo ak dôjde k ohrozeniu majetku v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej či dopravnej havárie. Núdzový stav sa vyhlasuje najdlhšie na 90 dní.
V čase núdzového stavu ústavný zákon umožňuje na postihnutom území obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto. Je tiež možné uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií, železníc, prevádzkovania vodovodov, kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu, tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti či udržiavania verejného poriadku.
Rovnako je podľa zákona možné počas núdzového stavu obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych a zásobovacích zariadení či záchranných služieb. Taktiež možno obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedziť ich používanie na súkromné účely a na podnikanie.
Ústavný zákon počíta v čase núdzového stavu aj s obmedzením nedotknuteľnosti obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb alebo počíta so zákazom vstupu na postihnuté alebo ohrozené územie. Vláda môže zároveň obmedziť alebo zakázať občanom pokojne sa zhromažďovať a štrajkovať. Rovnako je možné obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a môže obmedziť slobodu prejavu na verejnosti.
